..tak začnem odznova.
Lebo teraz som tak sama...síce samotu milujem ale keď jej je veľa necítim sa dobre.Chcela by som to zmeniť chcela by som.Chcela by som zase niekoho kto mi povie že chce primne zaspávať aj sa zobúdzať.Kto chce byť somnou každý den každú sekundu a v každej spoločnosti. Kto sa nehanbí ma priviesť a predstaviť svojim priateľom a silne ma objať.Koho donútim robiť všetky bláznivé veci po ktorých moje srdce baží a on bude šťastný lebo ja som taká a jemu sa to páči.Kto ma pochopí a vypočuj každé moje trápenie.Kto mi nebude klamať pretože vie ako moc to bolí.Kto ma nebude nikdy ponižovať a bude si ma vážiť...
A preto vtej mojej samote často rozmýšlam či ho raz nájdem.Existuje?Och nie, táto otázka je zbytočná ,ja viem že existuje , a nielen jeden.
Mať chalana a cítiť sa sama je naozaj hrozné.. také bolestivé keď viete že on sa tak necíti a má kopec ĺudí s ktorými je radšej ako svami.Bolí to.A každýby si mal rozmysleť či toto chce zvládať a ako dlho to vydrží. Pretože toto nieje láska.Láska je to očom som písala na začiatku tohto článku, a preto si myslím že to nemá význem udržiavať vzťah v takejto hladine bytia.Nemôžem byť sama nemôžem sa kadžý víken dstresovať lebo ja ležím v posteli a ja .. ja som sama .

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár