Je to zvláštne ale asi mám v sebe niaky blok, niečo čo brzdí pocity a citi vomne, posledných pár dní.Najskôr som sa prichytila pritom že neodpovedám na Milujem ťa... Vôbec som nevedela čo ďalej či povedať aj ja teba či pokračovaťr v konverzácií, hoci som vedela že keď neodpoviem možno mu ublížim.Nevedela som čo sa deje ale jednoducho som nevedela to vyslovit, a napadlo ma prečo je to tak? Vždy som bola zato aby sa ľudom neklamalo a už vôbec do očí, a preto ma napadlo , čo ak mu len nechcem klamať?Vo chvíli keď som si uvedomila možnú príčinu mojej neodpovede a nevislovenia milujem ťa, zrazu vomn zrástol zvláštnx pocit.Prišla som dom sadla si, a keď som otom povedala jedinej osobe ktorej môžem veriť, rozplakala som sa pri predstave že to tak naozaj môže byť.Nerozplakala som sa úplne veď v poslednej dobe sa snažím byť o niečo odolnejšia voči plaču, ale i tak bolo v mojich očiach vidno slzy, silno ma objala a zavolala sa porozprávať.Sadla som si na pohovku a rozprávala, otom čo ma trápi že môj rozum už nechce, už je mu jedno čo kde ským, ale moej srdce to stále trápi ale asi vyhráva rozum, a moje srdce stagnuje.Až sme tak prišli k jednej vete pri ktorej som zistila príčinu toho že to nechcem vysloviť a to jednu vetu ktorú som počula, a to bolo najskôr že za všetko v našom vzťahu môžem ja, že som fakt zlá, a ja somsa spýtala \\\"mysliš to vážne?\\\"No na tu odpoveď asi nezabudnem \\\"milujem ťa vidíš to je taká istá kokotina\\\"Tak to som nečakala ale kedže som si povedala že ja sa hádať nebudem ani nebudem reagovať na také blbé poznámky, odpovedala som len hmm.Tá veta ma dokázala tak dokonale raniť že som nevedeľa čo povedať.Mno obranou bolo len moje hlúpe hmm, čo som mala povedať spraviť? Zodvihnúť sa a odísť?A načo sa namáhať? Aj tak by ma presvedčil aby som ostala. A tak nerozmýšlaj zahoď toto si nepameätaj prosím No nie mozog si práve to zapamätal mno viac moje srdce.A odvtedy mi je chladno a neviem čo sa deje, možno blok v mojej hlave možno si len namýšľam.Ale určite mu to nepoviem preto že by som ho nemilovala to nie, len každou takou urážkou a vecou čo ma raní akosi tá láska vyprchá stráca podstatu bytia.Pretože ja nedokážem žiť s niekym kto ma ponižuje a stále si robí zomňa srandu... pochopím raz začas mi to nevadí ale ke´d sa to preháňa tak to nezvládam.Pretože to zlé zmysle sa dá vymazať tími dobrými slovami, no tých je menej.V podstate je mi mnoho vecí už jedno , neber to tak tragicky, a proste si poviem mno čo nech robí čo chce môj život ide daľej.
Teraz to možno vyzerá že môj chalan je bezcitný...ale nieje to tak , len možno niekedy preháň atie jeho vety myslené zo srandy a neuvedomuje si ako veľmi sa dá snimi ublížiť.Inak je to výnimočný človek, svojskej povahy , s krásnymmi hnedými očami.Je strašne zlatý niekedy fakt, ja neviem proste je príliš premňa výnimoční aby sa to tu dalo teraz opísať. Ešgte v živote som si o nikom teda o niakom chalanovi nemyslela to čo oňom, ja proste zvykla som si naňeho, má svoju výnimočnosť a v mojich očiach ju vždy mať bude! Mám štastie že ho mám. Somˇšťastná že si moje šťastie! Milujem ťa........
Nikdy neslubuj to, čo nemôžeš splniť.
Nikdy nehovor to , čo by si mohol neskôr ľutovať.
Vždy odpusť tomu kto svoj čin ľutuje.Vždy daj šancu tomu kto ta miluje.
škoda že tie šance sa nedajú dávať donekonečna.
Láska prináša slzy. Plačeš? Miluješ!
Ľudia vedia milovať iba tých, o ktorých vedia, že ich strácajú.
Naučil si ma kráčať životom.
Neučil si ma milovať.
Naučil si ma smiať sa.
Kto ma nauči zabúdať?
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
nepísala si o mne?... raz keď som mu to milujem povedala aj ked to bolo divné odpoveď bola.. s takými kktinami na mňa nechoď... a tiež som si to zapamatala viac ako som mala...