Ráno som otvárala oči s pocitom že dnes bude lepšie ako bývalo.V srdci som síce mala obrovský žiaľ ale vedela som že ho časom prekonám.Neplakala som.Nevládala som zo seba vyroniť ani slzu ,preplakať už ani noc.Povedala som si že to bol len sen.Sen v ktorom sa so mno zahrával človek ktorého som ľúbila.Neviem čo som čakala asi len že sa raz zobudím a on nebude.Že sa zobudím a zistím že všetky spomienky zmizli. Že si nespomeniem , ako sa volal, čo sme spolu zažili , a hlavne zabudnem na tú lásku ktorá nás nakoniec zničila.Pretože to čo som videla v jeho očiach, tú lásku ktorú som tam zahliadla, to bol len odraz tej mojej.
Dva mesiace som žila. Najlepšie ako som vedela . Zistila som že presunúť svoju lásku z neho na ostatných ľudí, Ktorý si to viacej zaslúžia , bude ľahšie ako sa trápiť.Sú dvaja a darovala som im všetok môj čas všetky moje city. Ľúbim ich.Každého inou láskou. Ale s obidvoma som šťastná. Nemôžem povedať že by som naňho zabudla mám ho rada len už neurobím chybu.Budem brať ohľad namňa nie naňho.Zvláštne nečakám už od ľudí tak veľa ako som bola navyknutá.Stačí mi že som šťastná. Vtom prítomnom okamžiku s ľudmi ktorých mám rada. Je mi jedno čo bude ďalej. Okamžiky sú dôležité ľudia čo mi nechcú ublížiť sú dôležití. Nič viac ,nič menej.Len žiť nerozmýšlať o tom čo bolo.A konečne žiť!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lilmia
25. 10.októbra 2011 22:32
veľa šťastia prajem
5
@dadenka ja som chlapec, ale nevadí. Stáva sa mi to bežne
A pripomína mi to niečo, pretože som také zažil čiastočne, nie úplne všetko čo si napísala
A pripomína mi to niečo, pretože som také zažil čiastočne, nie úplne všetko čo si napísala
Napíš svoj komentár