O rok a jeden šedivý prameň viac...

Skúšala som sa nájsť. 

Nájsť sa v prázdnych dňoch. 

V posteli plnej len mňa. 

V rannom lúči slnka v mojej oranžovej izbe. 

Stálo ma to celé asi 30 šedivých vlasov. S nimi však prišla múdrosť. Iná ako som čakala. No silnejšia ako som očakávala. Mám 25 rokov. Nikdy som si nemyslela že v tomto veku môžu ľudia len tak z mesiaca na mesiac zo šedivieť. No ten môj prameň ma presvedčil o opaku.

Takto pred rokom a ešte skôr sa mi diali také veci že som si myslela že táto moja telenovela nemá koniec. A ak by sa aj ten koniec našiel určite by nebol dobrý. 

Po 10 rokoch som sa dokázala odpútať od človeka ktorého som celé roky mala v hlave. Neustále to s ním skúšala. Snažila som sa mu veriť. Ale ako všetci aj ja mám svoj strop. Svoje dno a zároveň vrchol. Zvládla som to. Nechala ho odísť a zmierila sa s tým že to nikdy nefungovalo ani nebude. Bolo to prekvapilo jednoduché. A ja som chodila svetom a čakala som že to zrazu začne bolieť. Že zrazu mi bude chýbať. Nič. A tak som dala prvú obrovskú bodku za jedným z najdôležitejších príbehov v mojom živote.A čo som sa z tohto odchodu naučila ? Nikdy nikdy nenechať so sebou zametať. Nie si nikoho slúžka. Nikoho osobná kuchárka,osobná práčka, osobný bankér a osobná kurva. A tak sa mojím mottom do ďalšieho života stala veta: Chlap ktorý si myslí že žena patrí do kuchyne nevie čo s ňou robiť v spálni.  Táto veta mi zachránila život! 

Celá šťastná som sa vrhla teda do ďalšieho života. No potom prišlo niečo čo ma opäť dostalo do kolien. Mojich malých krehkých pehatých kolien. V tom najhoršom možnom okamžiku. V dobe mojich štátnic. V noci som nespávala. Dni som preplakala. Môj štátnicový týždeň som celý presedela v mojom veľkom okne s cigaretou v ruke so slzami na krajíčku. Ďalšia dobrá rada do ďalšieho života : Nikdy ale nikdy nespávaj len tak s bývalým frajerom. Lebo sa zaľúbiš opäť a znova do toho muža ktorého si už raz stratila. Uvidíš v ňom to krásne čo tam vždy bolo. Tú hravosť ktorú miluješ. Tú potrebu ochraňovať ho. Rada číslo dva : Bol dobrý nápad nájsť v tejto zamilovanej situácií muža s ktorým  budeš len spávať a nemáš k nemu žiadnu väzbu. Občas ta to zachráni. Tento jeden ma zachránil. Doslova. A aj keď sa zachoval koniec koncov ako kokot patrí mu moja obrovská a neskonalá vďaka zato že ma hoc o tom vôbec ani len netušil vytiahol z tej hlúpej obrovskej zamilovanosti. Koniec koncov keď už ani len nemyslíte že to vo vašom živote môže byť komplikovanejšie. Príde veta od toho bývalého ktorého stále ľúbite ktorá ma ako som už písala odpísala. "Čakám s ňou dieťa." A Vám sa zatočí svet. Hodinu v kuse plačete. Rozmýšľate či to nemalo byť Vaše dieťa. Či to sňou nemalo byť s tebou. A zrazu sa cítite bezmocne ako v detstve pri hádke rodičov. Viete však ako sa v tak chvíli zachovať. Presne ako v detstve. Pozbierať tie kúsky odvahy a obrátiť všetko na srandu. Utrieť mu slzy a presvedčiť ho že bude dobrý otec. Viem že je. Hoc som aj tu musela dať jednu obrovskú a bolestivú bodku. Ale stálo to zato . Ja viem že to sám zvládne! A aj viem že to raz pochopí. Učiť muža byť silným je veľmi ťažká úloha pre jednu malú ženu.A ešte takého tvrdohlavého muža. Bol čas pre naše dve nové začiatky. Dala som nám obom šancu a neviem ako on ale ja som tú svoju chytila za pačesy. 

Po tomto všetkom alebo nejako medzi tým a aj predtým som ho stretla. Prvé rande ktoré nebolo rande trvalo 8 hodín a ja som šťastná ráno o 5 prišla do môjho prázdneho bytu v ktorom už o pár mesiacov mal bývať on. Ani raz na sekundu som neolutovala že som vtedy išla. Bol iný. Bolo to iné. Milujem ho. Tak ako len žena môže milovať muža. Vidím v ňom otca našich detí. Muža ktorého nikdy neopustím. S ktorým budem v dobrom aj zlom. 

Prvý krát v živote mám muža ktorému môžem dôverovať a on môže mne. Niekoho kto ma chápe. S kým sa môžem porozprávať  o všetkom. Problémy ? Jasné že ich máme. Ale s ním sa tak akosi riešia s ľahkosťou. Všetko prediskutujeme a nájdeme vždy riešenie. Lebo to dospelí ľudia robia. To ľudia ktorí sa milujú robia. Hľadajú riešenia. Snažia sa pochopiť jeden druhého. Počúvajú. Cítim sa pri ňom dospelá. Samozrejme je na mne roboty ako na kostole. Ale pracujem na tom. Každý svoj problém sa snažím riešiť s ním. Učím sa vyjadrovať moje myšlienky podeliť sa  o moje sny, nádeje, strach a vyjadriť čo cítim. Doteraz som s tým mala obrovský problém ale pracujem na tom. Pretože on je ten s ktorým na tom aby som bola lepším človek pracovať chcem. 

 Denník

2 0 0 0 1

Komentuj

2 komenty k blogu