Chcela som len s každým nádychom a výdychom stále viac zabúdať...Viem že to nedokážem.Ešte raz to skúsim.1..2..3.Zadržím dych a ponorím sa. Otvorím oči jediné čo vidím je hladina vody vo vani v ktorej práve ležím.Ale je to stále tu. V mojej hlave.Snažím sa nemyslieť. Predstavujem si že moje myšlienky sú rybku v mojom osobnom rybníku a ja im dávam jesť.A tak krmím len tie dobré poslušné rybky ktoré mi priniesli ľudia ktorý ma majú radi.No tie malé vrtké potvory ktoré by som najradšej potrovila s nejakou neznámou ale jedovatou látkou, keby som vedela že neublížim ostatným, im stále ich žrádlo.
Super na tom je že tých dobrých a pozitívnych farebných rybiek je stále dosť.Len sa občas vedia schovať niekde veľmi hlboko a tie moje čierne obludy vyplávajú na povrch pretože vedia že ich musím zaregistrovať a že musím vedieť že existujú.
Viem že môj rybník skrýva v sebe mnoho farieb. A predsa aj čierna je farbou. Aj ona dotvára vzhľad a osobitnosť rybníka.
Musím povedať že všetko zlé , všetky tie tmavé rybky vomne, to všetko dotvára mňa. Tvorí to moju osobnosť dáva mi to skúsenosti do života. Občas spadnem alebo veľmi brutálne zletím z výšky na zem. Ale taký je život . Ako hojdačka .Raz hore raz dole raz len tak sedíte a hladíte pred seba a pokúšate sa prísť nato ako svojimi obmedzenými schopnosťami a možnosťami dostať váš život do výšky.
Len pár ľudí ma zatiaĽ dostalo na kolená. Dostali ma tak hlboko až mi to otvorilo oči . Šťastie je občas len voľba ...Ľudia ktorý s tebou chcú byť budú s tebou bez toho aby ti ubližovali.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár