Nikto nevie čo mi je...
čo prežívam ako sa cítim... stratila som všetko čo mi pomáhalo.. a dávalo chuť ísť ďalej.. keĎ si to nebol ty!
Stratila som najlepších priatelov rodinu všetko.... myslíte že nemám chuť plakať vždy keď si spomeniem na moje deti... na emily... ale vždy kvôli ľudom kt. primne stoja, a ktorý ako som zistila sú moji pravý priatelia ,sa snažím nemyslieť pretože momentálne ma potrebujú viac. A potrebujú aby som mala dobrú náladu a pomáhala im..iba kvôli nim si teraz nesadnem a nezhrútim sa... kvôli nim ... lebo neznesiem pohlad kt. mi darujú a ako moc sa snažia aby som nebola smutná . Pretože si spomenú aj na svoje preoblémi a to necem... potrebjú úsmev objatie a smiech kt. posledné týždne snažíme čo najviac podporovať...pretože nitko znás nemá moc dôvod na úsmev...strach, úzkost, nenávisť s láskou, bolesť, a rozchody sklamania... panujú momentálne asi celou našou náladou...ale vždy keď sme v škole sa to stratí.. prídeš so slzami v očiach a nikto nateba nekričí keĎ neceš nikto sa nepýta jednoduch ta niekto obíme...utre slzy a povie zlatko bude dobre neboj sa...Keby niet školy momentálne asi sedím niekde v kúte zhrútená a v slzách...no kvôli nim... kvôôli nim sa nevzdám... jedno sklamanie neznamená koniec sveta.Znamená to pár sĺz a zlá nálada..v mojompríbade možno menší srdcový kolaps.Ale zajtra je nový deň a mňa čaká škola... veľa lúdí mi vtomto období povedalo .."dáška ani nevieš ako moc sa teším do školy..nikto pomne nekričí smejem sa , neplačem a niesom sama " nič viac nám nechýba.A to že skúšajú aj tak to máme všetci mf...a jedna 5 žiadna 5...
Tak moc mám niekedy chuť plakať ... tak moc mi zviera hrdlo... tak moc mi je zle... ale ja sa usmievam... posledné týždne nedávam najavo bolesť... teda snažím sa ju zakryť ...neviem čii je to dobré ale aspoň sa netrápia ľudia okolo mňa...a keĎ sa niekto pýta poviem iba ...nerieš všetko bude fajn... a momentálne to aj tak nezmením takže mf...
Ako Mf... mf tak že sa snažím ...mám možno úsmev na perách ale to čo mi robí zo srdcom sa nedá opísať....a moje plúca ...nevládzem dýchať...no i tak sa usmievam a ak sa neusmievam tak neplačem...nechcem plakať...
Radšej budem trpieť tú tupú bolesť v sebe ako ublížiť ľudom okolo seba...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár