Tie slabšie povahy začínajú po pár minútach bezhlavo pobiehať po byte a okena cez chleba im odrazu nepripadá ako zlý nápad. Iní sa zas uisťujú, či tá alpa odložená pred pár rokmi vzadu v skrinke v kúpeľni ešte nezmizla. Takí ako my, ktorí sa rozhodli, že nezapiť nový semester je proste neprípustné, parkujú svoje autá na ceste za novým životom pred Tescom a do priestoru dvadsaťsedem štvorcových centimetrov, ktoré sú jediným voľným miestom po nabalení piatich nadšených študentov, sa snažia napchať ešte zopár rýdzich slovenských fliaš dúfajúc, že tie naše žiaden metanol neobsahujú. Po vybalení sa väčšina nešťastných tvárí smutne vlečie do krčmičiek v okolí, sledujúc cestou tabule o prohibícii. Žiadna vzbura, ulice sú tiché. Túto situáciu naša hlava pochopí až po príchode do jednej miestnej hospody, kde nás privítajú naši českí bratia so zdvihnutými krígľami zlatistého moku. Veď nám ešte ostalo to naše najcennejšie- pravé dobré pivo!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Čakám fotky Alice!!!
A viem že som to celé asi nemala písať sem, ale emocionálny průjem nezastavíš...