VBV

Som v Bratislave nová. Naše krásne hlavné mesto, ktoré vôbec nesmrdí ma už stihlo ledačím prekvapiť ale až dnes som poriadne pochopila fenomén zvaný vyjebaný bratislavský vietor. Moje krehké telo sa na ceste do obchodu odrazu náhle vychýlilo zo svojej trajektórie a nárazom vetra bolo ladne prehodené do cesty idúcemu autu. Toto sa opakovalo asi tri krát a odrazu všetko prestalo. Šťastne som sa nadýchla a chystala sa vykročiť ale VBV so mnou vyjetrtkabátil a zasiahol ma presne doprostred hrudníka, čím mi znemožnil na nadýchnuť. Naviac som zistila, že rozpustené vlasy boli životná chyba, pretože som ich tak pol kila zhltla. Už som začínala byť mierne nakrknutá a rozhodla som sa, že so sebou nenechám len tak mávať. VBV sa ale rozhodol, že si zatancujem a tak som si to šinula po ulici krok sun krok, úskok doľava, dva kroky doprava a jeden späť. Toto mu musím nechať, pretože za takúto choreografiu by sa nehanbil ani ožratý hiphoper s tromi promile o pol tretej ráno. Ten starý prašivý zasran ale neprestával ani keď som sa vracala z obchodu, takže som sa zvyšok cesty pridržiavala plota a idioticky sa presúvala naspäť. Všimla som si, že chudák malý pinč, čo kráčal oproti so svojím vypaseným majiteľom, si pekne polietal vo vzduchu a nebyť vodítka, bol by si polietal aj ďalej ako mu dovoľovalo. Čo je však najviac fascinujúce na tomto prírodnom jave je, že zakaždým keď vkročíte dovnútra, zbadáte spoza okna, že sa nehýbe ani vetvička.
Neviem vám vysvetliť prečo to tak je, ale dobrá rada nad zlato, ktorú vám dám znie: ženy, nedávajte si voľnú sukňu.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu