Sedím v izbe.
Pomaly poťahujem z cigarety a premýšľam.
O mojom starom živote.
O poslednom lete môjho starého života.
Znovu potiahnem.
Vyfúknutý pochmúrny, sivý dym je zrkadlom môjho vnútra.
Leto bola príliš krásne nato, aby sa niečo neskomplikovalo.
„Sťahujeme sa do Čiech“ to bolo veta ktorá ma zlomila ako ten najtenší prútik.
Nie, nechcela som odísť.
Robila som všetko preto aby sme ostali doma.
Nepodarilo sa.
Nechala som ta všetko.
Srdce. Priateľov. Rodinu.
Ale hlavne JEHO.
Bol pre mňa všetkým. Celým mojím životom.
Ľúbila som ho.
Mal moje srdce a bola som ochotná mu ho nechať.
Pri odchode sme si sľúbili že diaľka nás nerozdelí.
Pár týždňov po odchode sa to však zmenilo.
„Nebude to fungovať, zbohom“ -to boli jeho posledné slová ktoré som počula.
Potom položil.
Mala som pocit ako keby moje srdce zabalil do obálky a jednoducho mi ho poslal naspäť.
Bez okolkov.
Ale ja som ho späť neprijala.
Pozerám sa na plný popolník a dúfam že raz sa mi podarí zabudnúť.

 Úvaha
Komentuj
 fotka
doyouhearme  19. 12. 2013 21:20
ozaj mas 15? hm... hm... naozaj super opisane pocity. netusim preco, ale stale sa mi cigareta + dym spaja s tymi najdepresivnejsimi myslienkami
 fotka
danceoflife  19. 12. 2013 21:27
ano mám 15
inak presne aj mne, je to tak
Napíš svoj komentár