Hlavou mi víria stále tie isté otázky, aj keď odpovede nepoznám..
Odišla si. Len tak. Bez rozlúčky.
Bola si moje druhé ja, moja kamarátka, moja sestra ktorú som vždy tak chcela.
Bola si pri mne keď som plakala, aj keď som sa smiala na každej hlúposti.
Čo je pravda na tom, že ľudia sa v našich životoch striedajú, vymieňajú, vracajú a odchádzajú?
Prečo sa tí praví zmenia na prach a tí falošní sa na vás falošne usmievajú ďalej?
Cítim sa prázdna.
Ostali mi pochmúrne, smutné spomienky na teba a tie skvelé zážitky..ach, na tie ani nedokážem myslieť, pretože mi hneď čosi slané rozmaže špirálu a zahmlí sa mi pre očami.
Napriek tomu, že si ma opustila, ti nedokážem priať nič zlé.
Nech si šťastná, zdravá a maj stále úsmev na tvári.
Rozhodla si sa ísť inou cestou, ktorou ja nekráčam.
Možno si raz na mňa spomenieš..
Možno..
Raz..
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár