Čo robíš ?

Čo robíš ?
Len tak sedím, pretĺkam sa životom, napoly smelý, napoly otrokom.
Vlastných snov, denno - denne premietam čo mám už sa sebou.
Neveriacky krútim hlavou čo všetko sa posralo za tých pár rokov,
čo nazýval som životom, hoc nebol som voľný, hoc nepoznal sám seba.
Vždy svojej ceste verný túžiac vidieť kus zo sveta, čo za oknom sa črtá.
A tak len sedím pri Hrone a premýšľam, po tichu pri vode pivko popíjam,
možno som flákač, no možno práve to je tá, postava rozvitá čo v deji čo to zamotá.
A možno pravý opak. Jak zvrat uprostred deja kedy už nevieš kto je vrah.
O tom je život bratu o každodennom boji proti strachu zo vzletu do oblakov,
hlboko do mrakov do krajiny snov, kde neblúdiš tmou kde všetko zlé necháš za sebou,
A neotočíš hlavou.
Len vpred sa tu hľadí tak dúfam, že svet jednosmerný ti nevadí.
A presne toto nechcem a tak vypínam, svetlá, stierače i motor zhasína.
Zapaľujem sviečku, tú svoju, pre mňa špeciálnu a pozerám. Sveta obrazu stĺkam si rám na každý výhľad,
ktorý z okna mám a premietam čo všetko už sa stalo aby tento okamih nastal, čo všetko sa posralo
aby sa zo mňa lepší človek stal. Na nič nenadávam, všetko si vážim, spokojný poklony skladám.
A s hlavou prázndnou, z dušou čistou a krásnou sa ukladám do snov a zaspávam.

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu