Za kľučku chytá sa ten čo padá a s úsmevom vystrie ruky, natiahne sa za šťastím. Otvorí oči a uvidí more čo zláka ho do hlbín by zazneli bubny jeho duše v diaľke čo trhá mu srdce. Z oblakov padá a roztiahne krídla v nádeji, že prozreteľnosť nedopustí jeho koniec. Lapá po dychu keď klamstvá čo chŕli ho dusia. Vystrkuje hlavu z vlaku. Ak uhne stĺp je to v suchu.
Neverte Stenám
Hladí ju, slzy kropia mu tvár,zabudol zaklopať teraz sedí tu sám.
Hladí ju, zrazu ruka necíti dotyk,takto to býva keď so stenou baví sa skeptik.
Pohľadom skáče v tom stratí reč,stojí tu sám tá stena je preč.
Pohľadom skáče s údivom hľadí,kde sú dnes istoty, keď aj stena vás zradí.
Neverte stenám keď slovami šetria,vykročte von okúste vetra.
Neverte stenám každá vás zradí,na osamelú dušu zle sa potom hľadí.
Nájdi ju
V tichosti duše našiel som lásku. Tak dlho čakala sama na dne mora mojich citov až nakoniec celkom zovšednela a stratila význam. Tak ako ho stráca jediný kvet v sade tak i ona zapadla do skladačky celku tak krásneho a predsa proti prírode. Našiel som ju a podal jej ruku no ona však už len usmiala sa svetu napriek, odvrátila vár a z hrdosťou vnorila sa do náruče zabudnutia. Nájdi tú svoju skôr než stratí nádej čakať.
Tma
Pod rúškom tmy čo skryla diely zlých zvykov. Pod svitom hviezd, čo nezatienia úsmev na dušiach básnikov.
Za mesačnej noci, keď ruka umelca stvorí čo len bude chcieť. V tej noci, keď lepšie je zavrieť oči, snívať a na život nemyslieť.
Nezabudni
Po chrbte mráz a v očiach slzy, snažím sa povedať, že ma to mrzí.
Mrzí ma, že niet krajších od tvojich očí, mrzí ma, že aj bez teba svet stále sa točí.
Zabudnem niekedy na tvoj hlas, na všetok spoločne strávený čas ?
Raz určite, raz prídem tam kde ty už ma čakáš, znovu vezmem ťa za ruku a ty ma pobozkáš.
A tak len dúfam, že našla si nebeský pokoj, ja zatiaľ ostávam tu dole, avšak navždy iba tvoj.
Tak prosím nezabudni a čakaj.
Záchodová
Stratil som dnes v noci hviezdu z obzora, hviezdu čo dávala na mňa pozor z hora. Neviem čo teraz počať si mám bez nej, tak len ďalej mlčky obaľujem rezne.
Tie zrážky s realitou hroznou, keď najradšej by si sa stretol s vozňom.
Tak s hlavou a srdcom plným túžob, do kalendára za dňom robíš si krúžok.
Vraj mal by si sa dať dokopy, veď na nebi sú hviezd celé kopy.
Hľadím a hľadám ktorej sa páčim, zatiaľ čo na záchode myšlienku tlačím.
Čo ak som pri tej námahe hroznej, stratil ponatie čo si počnem bez nej.
Tu sa však núka jedno slovo, mal by som si vytrieť svet a začať na novo.
Keby tak bola pri mne hviezda, dnes dáko silno trepem až sa mi to nezdá.
Tak oblečiem si gate na zadok sveta chlpatý, čo bude neviem čo bolo v potrubí sa stratí.
Tak hľadím na kľučku od vderí, či sa mi uprostred aktu niekto dnu nevteperí.
Snáď nezabudnem čo som chcel doriecť, vyprázdnil som sa je čas sa obliecť.
S čistou hlavou i ruky zmáčam, že nezostal by za nechtami kus koláča.
Tak spokojnosťou nazval by som to, čo usilovne tlačil som toľko.
Snáď zdá sa vám, že hovorím skromne, možno je to celé o hovne.
Však pamätajte na moje slová, že ak nespláchnete vráti sa k vám znova.
Záver
V tú noc, keď ich duše splynuli v jednu. V tú noc keď ich dotyky zbrázdili ich stále rozpálené telá po hodinách vášne. Nočnú oblohu preťal blesk z čiernych mrakov valiacich sa spoza obzoru. Nebála sa. Jeho objatie jej dalo najavo, že je tam len pre ňu a že tam bude navždy. A tak za zvuku búrky čo bičovala do okien zaspávali po noci splnených snov v objatí čo nikdy neskončí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár