Myslím že som mohla mať tak osem, keď som to prvý raz videla. Pamätám že sme to pozerali s maminou pridrbanou sesternicou a jej synom a že nám pred niektorými scénami zakrývala oči. Trapas.
Vtedy som bola veľmi platonicky zamilovaná do DiCapria. Doteraz si pozriem každý film s ním a každý je (alebo sa mi zdá) úplne perfektný.
A pri tomto som si vytvorila akýsi obraz o dokonalej láske. Hah!
Bolo to veľmi silne romantické. Dnes už mnohí povedia že je to len akési romantické klišé. Vtedy sa mi to zdalo úplne úžasné, len som nechápala prečo to tak nie je aj v skutočnosti.
Dnes už síce chápem že taká láska reálne neexistuje ale aj tak sa mi to zdá úplne úžasné. Celý ten film a všetko.
Potom som sa hrala na to že som na Titanicu a môj, taktiež, osemročný sused ma musel pred bránou na lavičke, na ktorú som sa postavila, držať okolo pásu a predstierať že on je Jack Dawson a ja Rose. Vtedy som bola presvedčená o tom že si ho zoberiem, ale moje sny definitívne zapadli prachom, keď som sa dozvedela že chodí s päť ročnou Danielkou od susedov.
Potom bolo obdobie, keď Titanic šiel u nás na videu denne a páska začala nezvládať tento nápor. Rozhorčovala som sa nad tým že Jack zomrel. Prišlo mi to úplne kruté. Úplne som to prežívala. Veď som bola dieťa. Vtedy som si povedala že raz si musím nájsť muža, čo ma bude ľúbiť tak ako sa ľúbili oni dvaja.
Samozrejme, kto by nechcel. Jasné že časom mi došlo že taký muž jednoducho neexistuje.
Takže som sa definitívne zmierila s tým, že lásku z Titanicu zrejme neprežijem. No čo, tak som ju prežívala aspoň "na plátne".
Milovala som veľkolepé veci. A tento film bol pre mňa dostatočne veľkolepý. Stále je. Som schopná si ho pozrieť aj dvakrát do dňa.
Dnes som nemala čo robiť a myslela som že zošaliem z tej bolesti hrdla, tak som si to zapla, pretože pri tom filme pre mňa svet prestáva existovať.
No plakať pri ňom bol dnes trošku problém, keďže medzi moje dve boľavé velikánske hrče v hrdle, na ktoré sa zmenili moje mandle musela pribudnúť tretia. Dosť to bolelo ale pri Titanicu sa jednoducho nedokážem nerozplakať.
A keď zmizla posledná titulka, vypla som to a šla spať...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
mielikki
24. 8.augusta 2010 19:58
Hlavná zápletka filmu sa mi nepáči. Ale to existencionalistické zobrazenie ľudí v panike je vcelku zaujímavé
2
úplne sa stotožňujem s týmto blogom keď niekomu oznámim že milujem také klišé ako je Titanic tak každý pozerá zhrozene, ale mne je to fuk, lebo ja ho fakt milujem
3
Potom som sa hrala na to že som na Titanicu a môj, taktiež, osemročný sused ma musel pred bránou na lavičke, na ktorú som sa postavila, držať okolo pásu a predstierať že on je Jack Dawson a ja Rose.
Zlate
Zlate
4
aj ja mam tento film velmi rad, a k tomu, ze take klise v reale neexistuje... s priatelkou prezivam takuto "cukrikovu" lasku uz takmer dva roky... takze to by som netvrdil
6
pekný článok...aj mne sa ten film za destva strašne páčil..mala som takú pokladničku s týmto zaľúbeným párom a pri nej som revala ... pekný článok, rozhodne lepší ako ten najčítanejší na dnes...5 stars
Napíš svoj komentár