Krása je slovo. Slovo s toľkými význammi. Slovo tak jednoduché a pritom tak zložité. A nie je objektívne.
A prečo na krásu neexistuje poučka? Pretože by bola nesmierne rozsiahla a aj tak by nevystihla podstatu slova a významu.
Krása je dar ale aj prekliatie.
Teda, pokiaľ hovoríme o kráse ľudskej a fyzickej.
Krása prírody, zeme, sveta a krása duše bude navždy jednoznačná. Ale fyzická krása človeka je téma diskutabilná tak ako téma cirkvi.

V tomto svete, v ktorom sa dnes bezhlavo hrnieme za úspechom je nepochybne krása veľmi dôležitým faktorom. A nebudeme si klamať. Predstavte si voľný flek sekretárky. Čo myslíte? Koho príjmu skôr? Krásnu štíhlu ženskú s dlhými vlasmi, plnými perami a bujnými prsiami, alebo staršiu, i keď skúsenejšiu, ženu ktorá už nemá ideálnu postavu ani tvár? Odpoveď je podľa mňa jednoznačná. Aj keď nespravodlivá...

Pre mňa je krása len povrchný význam. No nikto sa na to nepozerá z druhej strany.
Hrozne ma štve, keď idem po meste a vidím peknú kočku za ktorou sa povrchne otáčajú zakomplexované piče, a kritizujú každý kúsok jej tela, pritom by dali všetko za to aby vyzerali ako ona.
A takých poznám hodne a stretávam také každodenne. Je to úbohosť a samy seba zhadzujú a ešte si pritom myslia aké sú úžasné. Takéto by som fackala a fackala...

A takisto pokiaľ ide o make - up, vedia ľudia úžasne kritizovať aj keď samy prd vedia.
V poslednej dobe (aj tu na birdzi) som sa dostala do diskusií, ktoré ostro kritizovali baby čo sa líčia.
Toto podľa mňa už ani nie je trápne ale toto je už naozaj primitívne. Áno, možno si poviete, že trafená hus zagágala a je to tak. Sama sa líčim, denne. A prečo? Do toho je vás hovno. Jednoducho preto lebo sa tak dobre cítim. Lebo nemám dokonalú pleť a ak ju môžem nejako vylepšiť tak to urobím a nebudem sa hrať na spasiteľku.
No aj keby som sa nelíčila, nikdy by som spôsobom "Trúfnem si povedať že som krajšia ako tá namaľovaná atrapa" neponižovala nikoho. Toto je pre mňa pouhý výkrik vlastnej zakomplexovanosti a potreby zvýšiť si ego. Takých ľudí mi je úprimne ľúto.

Toto platí taktiež čo sa oblečenia týka. Veď koľko ľudí, toľko chutí. Niekto má rád jednoducho džínsy a tenisky a tričko. A niekto vysoké podpätky, krátke bundičky....
No odsudzovať a posudzovať podľa oblečenia? Nehnevajte sa ale toto robia ľudia s fakt nízkym IQ.
V podstate som na to zvyknutá. Zvyknutá na blbé poznámky za mojim chrbtom. Nehanbím sa za to že som vždy mala rada extravaganciu a výstrednosť.
Ale niekedy na seba proste hodím iba rifle, dlhý sveter a tenisky.
Ale to čo mám v hlave a v srdci o mne oblečenie, vlasy ani make up neprezradí.

To čo sa jednému páči, sa sto ľuďom nemusí. A naopak.
Krása je pojem čisto subjektívny. Často velebený a často zatracovaný. Ale či chceme alebo nie, vždy bude dôležitý. Pretože je to súčasť nášho života...

 Blog
Komentuj
 fotka
hajzelodkosti  17. 5. 2010 14:49
pekne si to napisala. Plne suhlasim
 fotka
bonita  17. 5. 2010 15:42
napísané dobre



a ako som sa už v jednom blogu vyjadrila,že z vonkajšku sa dá zistiť strašne veľa a aj podľa toho ako sa človek oblieka,pretože to odráža jeho náladu,psychické rozpoloženie atď
 fotka
uglylaw  17. 5. 2010 15:45
Budem úprimná,podstata je dobrá,lebo nad týmto sa zamýšľam a hodne trápim aj ja,ale nepáči sa mi príliš voľný štýl akým si to napísala.



Toť vše
Napíš svoj komentár