a ja sa nemo postavím do dažďa.
Nepýtaj sa ma.
Skúšam zmyť špinu,
ktorú si na mne zanechal.
A v roztečenej špirále,
nachádzam pocit slasti.
A uprostred temnej noci ťa ticho preklínam.
Teraz nehraj, láska,
počúvam vtieravý rytmus dažďových kvapiek na mojom okne,
ktoré mi vyženú posledné zbytky zdravého rozumu.
A viac sa ma nepýtaj.
Neskúšaj sa vrátiť,
toto je posledná noc.
Nechcem tvoju ruku, zachránim sa sama.
Z ničoty v ktorej si ma nechal,
a necitlivo si odišiel.
Nepýtaj sa ma.
Bež k stromu a pevne sa ho drž.
Pretože je to jediné miesto,
kde budeš v bezpečí keď sa vrátim.
Vezmem ťa so sebou,
moja láska.
A nebudem sa ťa pýtať...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár