Neskrotiteľný divý kôň alebo čo pre mňa znamená moja najlepšia priateľka.

Tak tento blog je pre Nikol, ktorá mi raz povedala že som ako Divý kôň ktorého nikto nedokáže skrotiť.
Povedala mi že sa nemám meniť, že mám ostať taká aká som aj keď je to so mnou občas ťažké.
A preto lebo si ju vážim, lebo mi nikdy nepovedala že nemá čas keď mi bolo najhoršie. Že som nou vydržala byť hore celú noc. Že.... je toho strašne veľa.
Spoznali sme sa pred dvoma rokmi. Prisahám že si ju nepamätám. Bola iná ako ja. Nepotrebovala na seba pútať pozornosť. Stála v kúte. Ja som bola iná, vrazila som do dverí ako uragán. Moje trinásť centimetrové podpätky zvonili na drevenej podlahe. Vletela som tam posledná. To je jasné. Ja som už taká.
Nezoznámili sme sa hneď. Bolo to na výlete. Fajčila.
Sprosto sa na mňa pozrela a utrúsila "kuriš?". A ja že hej. Vyzerala, že jej nie som moc sympatická, tak som si nesmelo sadla vedľa nej. Začali sme sa baviť. Bola skvelá. Bola taká iná a pritom mi bola tak veľmi blízka.
Vždy som jej tajne závidela, ale v dobrom. Mala pokojný život. Teda ako sa to vezme. Mala trvalý vzťah a bola šťastná. Bola to idylka.
A ja? Hah. Roztržitá, uletená ženská. V hlave hudba a neviem kde mi hlava stojí. Hlučná. Drzá. Iná. Iná ako ona.
Tak sme tam sedeli a fajčili. Spievala som. Rozprávali sme sa.
A tak to šlo. Vedela som že je skvelá. Že je rozvážna a takú osobu som po svojom boku potrebovala. Čo by ma trošku usmernila.

Zažili sme spolu strašne veľa pekných vecí. Srandy sme si užili až až. Jej hlášky nemali chybu. Ale boli aj časy keď nebolo do smiechu ani mne ani jej.
Nikdy mi nepovedala "Mariana, teraz nie. nemám čas" a ja jej takisto nie.
Bolo to najmä počas môjho vzťahu s našim gitaristom.
Vždy mi hovorila že pre mňa nie je dobrý. No nikdy ma neodradzovala. Vždy sa ma snažila pochopiť a pomôcť.
Stačilo mi, keď ma vypočula. Nemusela hovoriť. Ona to vedela.
Keď som si sadla na lavičku a začala plakať, lebo som ďalej nevládala, schytila ma a vzala ma preč.
Sedeli sme v bare a pili víno. Obe sme plakali. Cez cigaretový dym, nič nebolo vidieť. Nezhovárali sme sa, len sme plakali.
Poznala moju podstatu. Vedela že za maskou nekompromisnej ženy sa skrývala žena ktorá ďalej nemohla.
Naučila som sa hrať spôsobom, aby ma nemohli zraniť.
Musela som byť nekompromisná. V hudbe. Je pre mňa najdôležitejšia. Chlapci boli ešte takí pubertálny a ja som bola vždy tá ktorá to nejak uhrala. Teraz sme na tom rovnako ale boli časy keď som mala pocit že hrám sa malými deťmi, aj keď to boli naozaj dobrí muzikanti.

Musela som byť profesionálna. Musela som oddeliť môj nahovno vzťah od toho že to bol gitarista ktorého by som tak ľahko už nenašla.
Nebolo to ľahké. A Nikola bola vždy tá, ktorá ma vypočula.


Povedala mi že som ako divý kôň. Že ma nikto tak ľahko neskrotí. Že som šialenec a že sa skvele hodím do šoubizu. Že sa nedám len tak ojebať a že sa viem biť za to po čom túžim.
Že môj temperament je neskutočný. Že ak milujem, tak celým srdcom. Že je to rarita keď jej poviem o niekom "ľúbim ho", ale ak to poviem, že je to úprimné.

Pozná ma. Pozná veľmi dobre. Nechápe ma niekedy. Lebo je ťažké pochopiť ma. Ale je tu vždy keď ju potrebujem. Stále. Ešte som sa s ňou NIKDY nepohádala. Nikdy. A nikdy ju nechcem stratiť.


Tak toto je pre teba. Všetko čo som tu napísala je úprimné aj keď je to len štvrtina z toho čo by som napísať mohla. Ale podstatu som vystihla. A jediné zmysluplné čo môžem povedať je ĎAKUJEM. Za všetko.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu