Darkkizz
27. 6.júna 2010 18:45
Orgazmus menom klavír. Ako vznikajú trpké skladby, alebo pátranie po žánri.
Zvyčajne to prichádza v noci, keď je treba robiť domáce "úkoly".
Klavír je orgazmus. Nie! nie keyboard. Klavír!. Keď zdvihnem krídlo na veľkom bielom klavíri mojej babky. Mám k nemu akýsi rešpekt. Lebo iba tam sa ukáže ako viem hrať. Nezachráni ma echo, správny zvuk ani žiadny efekt. Na klavíri krásne vidno či hudbu cítiš alebo ju máš v hlave nabiflovanú ako anglickú abecedu.
Tak si tam prv len tak sedím s dvoma zošitmi v rukách. Neviem o čom to dnes bude. Možno o duši, možno o smrti, možno o láske. Vždy to zistím až z pocitu, ktorý vyplýva z melódie. Ešte sa mi nestalo, aby som napísala pieseň tak, že som najprv napísala text. Neviem. Moje veci vznikajú za chodu. Ako hrám, tak ma napadajú slová. Premietajú sa mi v hlave ako rozprávky, ktoré mi kedysi mama púšťala na premietačke každý večer. Živo si na ne pamätám. Na tie obrázky.
Nejako takto sa mi v mysli premietajú slová. Rýmy. Verše.
Podľa mňa z nich vznikajú niektoré krásne piesne.
A áno som fanatik. Hudba je moja láska. Klavír ma sprevádzal v mnohých etapách môjho života. Spomienky s ním viazané sú krásne aj menej pekné. Klavír bol vždy to, za čo som si sadla, keď mi bolo najhoršie. Plakala som pri ňom. Otvoril dvere ... pozrel sa na mňa a odišiel. A ja som plakala ešte viac a viac som sa ponárala do temných nálad. Kedy vznikali naozaj krásne veci.
Ovplyvnilo ma viacero žánrov. Dominuje však u mňa šanzón. Emócie. Nikdy som sa netajila tým, že môj hlas nezvláda rytmické prvky alá Lena Meyer - Satellite. Snažili sa ma prevychovať, snažili sa mi do hrdla napchať čo mi bolo cudzie. Ale nie.
Ďalej ma ovplyvnila alternatíva Courtney Love. Z časti. Prvé čo som od nej počula bolo Letter to God. Nedýchala som. Po skončení pesničky som päť minút sedela s otvorenými ústami a pozerala do blba. Išlo z toho nespočetne veľa emócií. Druhá pieseň ktorá ma od nej zaujala bola Never gonna be the same.
Z veľkej časti ma ovplyvinili takisto Evanescence. Podobnú farbu hlasu som využila a začala som sa drieť techniku jej spevu.
Mnohý mi vyčítajú, že ja vlastne nespievam. Že plačem!
Nightwish, Within temptation bolo niečo, z čoho som si tiež kúsok inšpirácie vzala. Takisto Hana Hegerová a Sinéad O´Connor, ktorej feeling milujem.
Osobitná kategória je však Tori Amos. Tá ma zaujala zrejme všetkým. Úžasná klaviristka a speváčka. Skladateľka. Vlastne moja hudba sa najviac približuje k tej jej. No aj tak je ešte pomerne iná.
Náš bubeník to raz pod nátlakom alkoholu pekne poňal. Po jednej akcii sa ho istý pán pýtal čo za žáner vlastne hráme.
Povedal: "Naša hudba vlastne vzniká v hlave našej speváčky. My to však dopĺňame. Je to akoby k nám prišla s kmeňom stromu a my akoby sme vytvárali konáre a z tých konárov ďalšie konáriky. Vymýšľame sóla, rytmy, prechody. A ak sa pýtate na žáner .. hm .. je to akýsi tvrdší druh šanzónu s príchuťou gotického rocku ktorý zaváňa alternatívou. Myslím že každý z nás v sebe skrýva akýsi iný žáner. Keď hrá Mery, je to šanzón. Trpký. Keď hrá Tomáš, je to nekompromisná alternatíva s extravagantnými riffmy. Ak hrajú spolu, je to čisto nepochopiteľne krásna kombinácia. A moje bicie skôr tiahnu ku klasickému rocku. Nedokážem to pomenovať jedným názvom".
Lepšie by som to nepovedala ani ja. Bola som v šoku, že väčšinou tichý chalan toto zo seba vypustil.
A tak ma to dnes zas chytilo. Niečo vytvoriť. Pieseň. Tak som si sadla za ten klavír a hrala a hrala až kým nevznikla skladba. A viem že v noci si zasa dám na uši sluchátka a budem hrať. A budem to meniť a dopĺňať. Až kým pri klavíri nezaspím. Každá moja pieseň má na účte jednu prebdetú noc. Cítiť v nich to nočné čaro. Vraj. Uvidíme. Túto pieseň veľmi ovplyvnila kniha Mesačné údolie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ja chcem tak hrat na klaviri 6 rokov som na nom vyslovene hnila ako na obligate a nic z toho.. neviem na nom hrat (ach) a tak strasne sa mi to paci.. no co uz.. driem na tom, snad to casom pojde
nemala som zrovna dobru ucitelku.. a celych 6 rokov som vobec necvicila..