Naťahovala si hodvábne pančuchy, ktoré sa po jej dokonale hladkej pokožke zľahka kĺzali.
Čierna sukňa, kopírujúca jej útlu, ale pritom ženskú postavu jej obopínala boky. Obula si zamatové lodičky s vysokým kubánskym podpätkom. Pozerala sa na seba. Na hlavu si nasadila malý námornícky klobúčik s decentnou sieťkou.
Niekde počula, že rukavičky si dámy nemajú nasadzovať pri vychádzaní z domu, tak si ich navliekla ešte v izbe.
Nános krvavo červeného rúžu dokonale ladil k jej ryšavým vlasom.
Jedinou prirodzenou črtou jej zovňajšku bolo niekoľko kučeriek, ktorých sa nikdy žiaden kaderník nedotkol, a ktoré vykukli spod koketného klobúčika z čierneho zamatu.
Mala 25.
Vyšla.
Pred domom ju čakala Linda. Rovnako oblečená a upravená. Ale predsa bez tej čarovnej Darminej aury.
Dve mladé ženy s povojnového obdobia. Písal sa rok 1920.
"No toto", zvolala, "ty si ohromná! A aké nádherné pančuchy máš!
Darma sa pokojne usmiala, vystrčila nohu v zamatovej lodičke a povytiahla si úzku čiernu sukňu. Zasmiala sa.
Lindine čierne oči zažiarili pri pohľade na ňu. Priskočila k nej, schytila ju a bozkala, držiac ju v objatí. Keď ju zrazu vypustila z náručia, celá červená.
"Páčiš sa mi", zvolala na ospravedlnenie. "No, keby som bola chlapom, nedala by som ti pokoj."
Vyšli ruka v ruke krátkou uličkou ktorá viedla k podniku, kam chodili tancovať.
"James iste príde" štebotala Linda. "A hovoril že privedie aj Toma Browna. Všetky dievčatá za ním behajú. Ja sa ho bojím. Je taký zlostný! Hneď sa pustí do každého. Ale výborne tancuje. Naozaj."
Jej monológ zrazu plynule prešiel na Jamesa.
"Ste si veľmi blízky" uštipačne podotkla Darma.
"Och, vydala by som sa za neho aj zajtra" impulzívne vyhŕklo z Lindy. "Lenže ... on sa ma nikdy neopýta."
"Je to na tomto svete čudné..."
Dvere sa otvorili a Lindin pohľad spozornel. Darma pochopila, že dvaja mladý muži sú tí o ktorých sa práve zhovárali.
Linda sa zapýrila.
"Dobrý deň, Linda"
"Aj vám, James"
Linda poplašene zoznámila svoju priateľku s prítomnými pánmi.
"Pán Brown... slečna Flemingová. Je to moja najlepšia priateľka. Krstným menom Darma."
"Teší ma" Zdvihol klobúk a podával jej ruku, "teší ma že vás spoznávam".
Stisli si ruky a Darma pocítila mozole na jeho dlaniach. Jej bystré oči si však na ňom všimli aj plno iných vecí. On videl predovšetkým jej oči a mal nejasný dojem, že sú modré. Ale neskôr zistil že sú sivé.
A ona videla jeho oči. Tmavomodré. Veľké, pekné s chlapčenským pohľadom.
Bol to veľký silný chlapec, ktorý hovoril pomalým, ráznym tempom. Jeho hlas bol taký hlboký a pokojný.
Išli tancovať...
Tancoval nádherne a bol to pre ňu pôžitok, taký, aký pociťujú dobré tanečnice, keď si nájdu dobrého tanečného partnera.
Jeho isté pohyby splývali s rytmom hudby. Pozrela sa na Jamesa ktorý bujarne tancoval s Lindou.
"Tancujete nádherne" poznamenal Tom, "počul som to už od mnohých chlapcov".
"Tancujem veľmi rada", odpovedala.
Žeby to bol ON?
Och, takéto myšlienky okamžite zahnala. Vychutnávala si graciózny pohyb ich tiel.
Odrazu sa jej zdalo jeho objatie pevnejšie a istejšie a cítila akoby ju niekto vznášal.
"Pokiaľ ide o tanec, sme ako stvorení pre seba" povedal Tom.
"Bolo to nádherné" odvetila.
Očami jej naznačil aby vyšli von. Poslúchla.
Diskrétne vyšli pred bránu podniku. Čakala čo sa stane.
Objal ju. Mierne sa vzpierala, ako každá slušná dáma. Ale podľahla. Pobozkal ju.
V tom ňou prebehol mráz. Po celom jej tele. -Koľko môže mať ten chlapec rokov?-
Vyzeral tak mlado. Iste bol mladší ako ona. Na tvári nemal ani jedinú vrásku. V tom v ňom vycítila hĺbku a prudkosť. A celý ten magický súlad ich pováh. Podmaňujúce spojenie ich vlastností. Náznak skrytého ohňa, chladnosť tak mrazivú a vzdialenú ako hviezdy. Temperament taký prudký ako u vlka a úprimnosť ako u žrebca. Nenávisť takú nezmieriteľnú ako u trestaného anjela a MLADOSŤ, ktorá bola životom bez hraníc času a miesta....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
iluzia
29. 6.júna 2010 12:40
Uzasne... velmi sa mi to pacilo... Bude aj pokracovanie??
Napíš svoj komentár