Môžem si dôverovať?
Môžem ťa vidieť plakať a spraviť ťa porazeným?
A chcem to vôbec?
Prečo ma ponižuješ keď ma miluješ?
Jedného dňa ti ukážem že mám talent, že mi ho dal Boh
Neveríš vo mňa a táto skutočnosť ma zabíja.
Mala by som odísť tak ďaleko a vrátiť sa až keď moja bolesť zvädne
Nemôžem to zastaviť, si príliš voľný
Nemôžem ťa nenávidieť, som príliš slabá
A keď viem že sa nestaráš...
Jedného Dňa si možno uvedomíš
ale ja budem ďaleko preč
A nebudem ťa viac milovať
A nebudem viac cítiť žiaľ
A keď skúšaš zabiť svoj smútok, len ho príde oveľa viac
Medzi nami je niečo ako prekliatie
stále to bude horšie
Nenávidím sa preto že toto píšem
ale prosím, príď ešte naposledy
Oh Bože, ako len nenávidím tieto slová
Jedného Dňa si možno uvedomíš
ale ja budem ďaleko preč
A nebudem ťa viac milovať
A nebudem viac cítiť žiaľ
A keď skúšaš zabiť svoj smútok, len ho príde oveľa viac
Ešte nie je tak neskoro
možno sa ešte ukážeš
ale ja ťa už nebudem čakať
A zvuk tvojej gitary ako zbraň pri mojej hlave
doznieva navždy
Nemám rada tento pocit a cítim len prázdnotu
..... a Zatrpknutosť....
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár