Každý si ju nejak predstavuje. Niekto niekde na pláži, niekto na úrade v kruhu rodiny, niekto možno niekde na lodi či vo vesmíre. A niekto ako ja sníva o veľkej svadbe s farárom, tak ako to má byť.
Ani neviem prečo. V podstate som veľmi romantický človek. Ale hlavne mám rada veľkolepé veci, a to taká velikánska svadba podľa mňa je.
Jasné že každá svadba má svoje čaro. Aj tá na radnici, aj tá na pláži aj taká niekde na Marse možno. Lebo je to svadba.
Ale pre mňa má najväčšie čaro tá taká "pravá".
Keď som bola malá, chcela som byť princeznou, ale nebolo mi to dopriané. Teda hej, doma som sa stále na princeznú hrala, v maminich červených šatách čo si na svadbe po polnoci prezliekala. Ťahala som ich ešte šesť metrov za sebou a točila a sa a potom som spadla, lebo som sa do nich zamotala.
Ale keď sme mali v škole karneval, vždy som túžila byť princeznou, no mama mi hovorila že je to otrepané a vyberala mi netradičné masky. Okej, boli pekné ale ja som chcela byť len jedna z princezien čo behali po telocvični v rôznych šatočkách. Smola, nestalo sa. Možno mi z toho zostali stopy na duši.
A ako som rástla, neopúšťala ma chuť stať sa ňou. Aj keď už som si to začala predstavovať inak.
Chcela som byť princeznou pre svojho princa raz niekde tam... v kostole, v obradnej sieni.
Chcem sa vydávať v tej našej nádhernej obradnej sieni v Redute. Práve v tej, do ktorej keď vojdeš prvý krát, zabudenš dýchať. Bude tam niekto hrať na ten famózny biely klavír, ktorého zvuk je slasť pre uši.
Dnu aj von bude veľmi veľa ľudí, takisto aj neznámych, lebo každý, ako to býva, bude zvedavý na nevestu.
A ja si vystúpim z nejakého starého auta v tých nádehrných velikánskych bielich šatách. Majú širokú vrstvenú sukňu a kozret zdobený malými perličkami, v ktorom som ale poriadne stiahnutá aby vynikol štíhly pás previazaný hrubou čiernou saténovou mašlou.
Moje čierne vlasy nebudú mať nijaký zložitý účes, budú mať len voľne sa pohybujúce kučery z ktorých sa vynára korunka a dlhý biely závoj.
Oči budú tradične čierne, ako na každú takúto udalosť a pery budú pravdepodobne svietiť červenou.
Okolo mňa budú pobehovať malé družičky, ktoré mi budú držať závoj. A ja budem pomaly kráčať k bráne.
Budem už počuť hudbu, ale nie tú takú klasickú svadobnú melódiu, chcem tam inú. Konkrétnu pieseň. Ale stačí mi aj inštrumentálna verzia.
Budem sa usmievať, lebo budem šťastná. Moja pokožka bude svietiť smotanovou farbou, ako inak..
Pri vchode do sály sa všetci prítomní otočia a budú sa na mňa dívať. Ja sa budem blížiť k oltáru, kde ma bude čakať môj nastávajúci. Chcela by som aby mal biely oblek, ale ak nebude chcieť, prežijem to.
A tak dôjdem až na koniec červeného koberca a pozriem sa mu do očí.
O chvíľu už to nebudem len ja, ale budeme to MY.
K zásnubnému prsteňu pribudne obrúčka. Povieme si ÁNO.
A farár zahlási "Môžete pobozkať nevestu.." a on ma pobozká, Tak jemne, viete. Aby nemal červené pery ako ruská bábika.
No a potom vyjdeme zo siene a malé družičky v bielich šatách nás budú obsypávať kvetinkami.
Nasadneme do toho auta a pôjdeme. A za nami "kolóna" našich hostí a každý bude trúbiť.
Potom spolu rozbijeme tanier a ja ho pozametám. A potom si sadneme za vrch stola a pripijeme si na krásny život.
Potom sa budeme baviť.
Aaa potom príde noc. Svadobná noc. Noc o ktorej mám predstavu, predstavu s ktorou sa zverovať nebudem.
Jediné čo poviem je, že na tú noc si zoženiem, aj keby z pod zeme, krásny korzet, podväzky a všetko čo k tomu patrí.
A ráno. Ráno sa zobudím, s netuším akým pocitom, a poviem "Dobré ráno, manžel."
A to bude najkrajšie a ďalej ma čaká život... v REALITE..
... ale, tento jeden deň, pre mňa bude rozprávka, v ktorej budem hrať hlavnú úlohu. Aj keď len na pár chvíľ, ale stanem sa naozajstnou princeznou....
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
nena52
27. 8.augusta 2010 22:22
krásna . aj keď ja túžim len po malej
2
úplne úplne úplne úžasná predstava ... až na ten divý červený rúž ... ja budem brať svetlejší, aby ten bozk bol poriadnejší
Napíš svoj komentár