"Vôbec nie si taká jak pôsobíš na birdzi. Ty nie si taká tvrdá, ty to len hráš!".

Necitlivá, tvrdá, arogantná. Nie som taká aj keď si to väčšina ľudí o mne myslí.
No dobre! Možno jedna časť mojej osoby. Aj to je môžno iba spôsob akým som sa naučila hrať.

Už som o sebe počula hocičo. Že som zaxomplexovaná, hádavá, blbá, šlapka atď atď...
Nič o mne neviete! Existuje naozaj veľmi málo ľudí ktorí si môžu povedať, že ma poznajú. Dokázala by som ich spočítať na jednej ruke aj keby mi chýbali dva prsty.
A vôbec nejde o to ako dlho ma tí ľudia poznajú. Niekto ma spozná za rok, za dva, niekto aj za týždeň. A niekto nikdy. Ide o to ako sa pri danom človeku cítim a či sa mu otvorím. A takých je málo.
Človek spozná že som sa mu otvorila vtedy, ak sa pred ním dokážem rozplakať.

Plačem často. No sama. Väčšinou sama. Niekedy ani neviem prečo, to je ten najkrajší plač. A niekedy mám dôvod.
Ale veľmi zriedka plačem pred niekým. Nehovoriac o mužoch!
Áno, kvôli mužom som plakala. Teda, aby som to upresnila. Kvôli jednému. Jeho vyjebaná povaha ma mimoriadne veľa naučila. Odpustila som mu. Ostali smi priatelia, no už je aj tomu koniec. Zbalil si švestky a myslím že sa pobral vlastnou cestou. Ako gitarista mi bude chýbať a za svojim slovom že ako gitarista je pre mňa nenahraditeľný si stojím.
Naše skladby vychádzali z nášho príbehu a nikto to nedokáže podať tak, pretože nikto iný to so mnou nezažil.
A moje skladby aj stále budú vychádzať z nášho príbehu, pretože som uviazla v nejakej imaginárnej pasci do ktorej som sa zamilovala.
Odišiel, lebo ma stále miloval. Lebo stále po mne túžil. Lebo nevedel prehltnúť že už neplačem pre neho.

A ja ho už nemilujem!!! Už dávno nie!!!


Pri tebe som začala vážne pochybovať o tom či som ho niekedy vôbec aj milovala. Nikdy som pri nikom necítila nič také.
Nikto okrem teba nedokázal potlačiť moju silnú túžbu po nespútanej slobode ktorá mi nikdy nedovolila ľúbiť tak naozaj, celým srdcom.
Už sa dávno niekam stratila. Ani mi nechýba.
Plakala som pri mužovi, keď ma opúšťal, ale prvý krát plačem pri mužovi lebo ho milujem!
Si prvým ktorému som to do očí dokázala povedať. Tak prirodzene.
Prvým, pri ktorom som bola v noci hore, aby som sa mohla pozerať ako spí.
A viem že som niekedy možno trošku detská. Že keď sa urazím, otočím hlavu a darmo sa ma pýtaš čo mi je, ja ti to nepoviem.
Prepáč.
Tvoje naliahanie sa stupňuje. Potom to vzdáš a ľahneš si ku mne chrbtom a zaspíš. A v tomto momente sa na teba len tak pozerám. Potom sa k tebe priplazím a pobozkám ťa. Ty ma v spánku obíjmeš a ja viem že už je dobre. Zaspíme.
Milujem keď ma ráno budíš a viem že vyhnať ma z postele je neskutočne ťažké.
Milujem ťa za všetko a milujem na tebe všetko.

A tento blog ma napadlo napísať, lebo som si spomenula na vetu, ktorú si mi povedal keď sme sa prvý raz stretli.
Povedal si mi "Vôbec nie si taká jak pôsobíš na birdzi. Ty nie si taká tvrdá, ty to len hráš!"...

 Blog

17 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu