"Takže, dnes si niečo povieme o mineráloch. S minerálmi ste sa zoznámili už aj v nižších ročníkoch, nie?
Ó, skoro by som bola zabudla; mám tu vaše písomky z minulej hodiny."
'Skvele. Ďalšia zlá známka.'
Už ju nepočúvala. Myšlienky jej zabehli niekam inam. Zvuk jej hlasu i hlasy ostatných spolužiakov sa stišovali, zanikali v toku jej myšlienok, mizli niekde v diaľke. Pozerala sa von oknom. Pršalo. Veľké kvapky narážali do skla, pretekali sa, ktorá skôr stečie dolu.
Videla dvor pred školou. Školník utekal pred dažďom do vchodových dverí. Za školskou bránou bola ľudoprázdna ulica, gaštany takmer bez listov. Domy tam len tak stáli. Jeseň bola pre ňu depresívna.
Ako to tu len neznášala. Túto dieru na konci sveta. Aj blízke mesto bola diera. Veď to ani nebolo mesto. Proste cítila, že sem nepatrí. Každý deň tie isté tváre. Neznášala ľudí okolo seba. Proste cítila, že medzi nich nepatrí.
Nedocenená, opustená, nepochopená...
Udalosti posledných dní ju v tom ešte viac utvrdili.
Ostávalo jej iba snívať so slúchadlami v ušiach. Vedela, že iba snením sa jej sny nesplnia. Chcela naplniť svoje sny. Len tá túžba zakaždým keď sa o to pokúsila stroskotala.
Videla samu seba o niekoľko rokov niekde inde. S inými ľuďmi. So svojou láskou, ktorú tak hľadala. Bez nej nebola kompletná. Kde ju budú chápať, rozumieť jej... a nebude sama...a bude šťastná. Ozaj šťastná.
Niekedy večer ju prepadla strašná úzkosť. Že to všetko ostane len SNOM. Vtedy by si najradšej urobila pár čiarok do zápästia... Život je krutý.
Ona je taká naivná.
Hudba jej robí veľkú radosť. Hlavne jej obľúbená skupina. Ich texty jej hovoria zo srdca. Púšťa si ich stále dokola. Znova a znova. Pozná skoro všetky texty naspamäť.
Nikto v okolí to nechápe.
Stále pozerala von oknom. Zo snívania ju prerušil hlas, ktorý volal jej meno.
"Poď odpovedať!"
'No zbohom.'
***********************************************
Z tých čias už vyrástla. Pustila si tie songy, ktoré pre ňu kedysi znamenali veľa. Text zo srdca.
Pozerá sa na tú budovu. Prší. Obloha zahalená mrakmi. Je jeseň. Jeseň bola pre ňu depresívna. I v izbe je prítmie. Zapálila si cigaretu a naliala si pohár whisky. Whisky zo skrinky jej chlapca. Buchli dvere. Práve prišiel. Zvítali sa, ale z jej strany chladno. Teraz má plnú hlavu iných vecí.
To nebol ten pravý. Iba akási útecha. Rozumeli si, páčil sa jej, priťahoval ju. Ale to čaro niekam odišlo...
Cez dážď takmer nebolo vidno čo je za oknom. Ale predsa videla tú učebňu. Teraz na jej mieste sedel niekto iný. Spomenula si. Na tie dni, keď tam sedela a snívala. na to všetko, čo od života čakala.
Premietla si v hlave svoj život. Takto to chcela? predstavovala si to úplne inak. Bola sklamaná.
Slzy sa jej začali kotúľať po líci. Nie, toto nechcela. Je len 50 metrov od miesta, z ktorého chcela tak vypadnúť.
Zobrala všetky peniaze. Zbalila všetko elektroniku. Zbalila všetky topánky. Zbalila všetky šaty a kozmetiku.
Už nemá čo stratiť. Život je len jeden, aj tak raz umrie, nech ten čas čo má využije naplno.
Vzala kufre, dala horúci bozk chalanovi v obývačke a vyrazila preč...
***********************************************
(toto ma napadlo v tej učebni )
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár