Ulicu začalo zaplavovať svetlo z lám, ktoré sa práve rozsvietili. Bol to nádherný pohľad. Odrazu, ako keby som nebola sama, už okolo mňa nebola tma a prázdnota. Stále som tam stála a čakala...
Po dlhšej chvíli strachu a beznádeje, že už nepríde som za sebou počula kroky. Pomaly som sa otočila a zazrela som ho. Kráčal ku mne, úsmev na tvári, vlasy mu jemne viali vo večernom vánku a pohľad sústredený len a len na mňa. Podišiel ku mne a objal ma, potom mi vtlačil bozk na pery.
Nevedeli sme kam pôjdeme a čo budeme robiť, no v tej chvíli nám to bolo jedno. Len sme tam tak stáli, držali sa za ruky a hľadeli si do očí. Jemne mi prešiel rukou po vlasoch a opýtal sa ma: „Tak drahá slečna, čo si dnes želáte robiť?“ „Hm...“ : zamyslela som sa. Odtrhla som zrak od jeho a rozhliadla som sa po ulici. Bola úplne prázdna a tichá, veď kto by tu čo robil o takom čase. Otočila som sa späť k nemu z nápadom v hlave: „ Prejdime sa ňou a len sa rozprávajme“ Hlasite sa zasmial: „Hmmmm, super nápad, páči sa mi“.
Rozhodnutý splniť si tento nápad sme začali kráčať. Všade okolo nás bola tma, vzduch jemne voňal, v diaľke bolo počuť hluk mesta, cvrčky si cvrčkali každí svoje... Zastavila som sa. Prekvapene sa na mňa pozrel. Usmiala som sa ne neho, zohla som sa, vyzula som si svoje topánky, dvihla ich zo zeme a prevesila cez rameno. „Čo to stváraš, predsa nechceš isť bosá, nevieš čo môže byť na zemi...!“reagoval. „Ale no ták, nebuď taký, milujem také chodenie, keď nechceš nevyzúvaj sa, ale ja sa už neobujem !“ zamračene som mu odpovedala. „Ach jáj, ty moje malé trdlo, dobre, musím uznať, že milujem tvoje strelené nápady, ja sa pridám“ hovoril a popritom sa už vyzúval. Prekvapená som sa zasmiala.
Ulica bola prázdna, tmavá a tichá.... Zem bola teplá -zohriata ešte zo slnka. Nebolo bolo posiate miliónmi hviezd. Tráva sa jemne vlnila vo vánku. Nočný hmyz bezstarostne poletoval okolo. Svätojánske mušky spolu z lampami ako keby nám svietili na cestu.
A my dvaja sme kráčali ulicou bosý, držiac sa za ruky v úžasnom rozhovore...
V tej chvíli som si priala, aby tá ulica bola nekonečná...
A tuším, že aj bola...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár