Otvorila vchodové dvere a len tak v tričku a v rifliach vybehla von. Dážď bol taký silný, že hneď premokla. Zastala uprostred dvora a tvár dvihla smerom k nebu.
Stála tam a čakala. Ale po chvíli si uvedomila, že v podstate nevie na čo čaká...
Hlavu sklonila k zemi a zavrela oči. Ruky si prekrížila na prsia a usadila sa na studenú a premočenú zem.
Oči mala stále zavreté, keď zrazu pre sebou počula kroky. Otvorila ich. Videla dve nohy, ktorá zastavili pred ňou. Dvihla zrak smerom k neznámej postave. Bol to chalan s dlhými čiernymi vlasmi, ktoré mu siahali po ramená. Oči mal svetlo modré. Jeho pery boli očarujúce, tuho stisnuté a jeho tvár bol nádherná. Sklonil sa k nej. Zahľadel sa do jej hnedých očí. Vystrel ruku a položil ju na jej líce. Usmial sa, zavrel oči, naklonil sa úplne blízko k jej perám a....pobozkal ju!
Bol to dlhý a nádherný bozk,, až sa pri ňom zachvela. V tej chvíli cítila, že toho chalan určite pozná už niekoľko rokov.
Po bozku sa ho opýtala: ,, Kto si..?!“ On sa však len usmial, cez ramená jej prehodil svoju mikinu, dal jej pusu na líce a odišiel.
Ešte niekoľko minút tam len tak sedela na zemi a dívala sa tým smerom, ktorým ,,neznámi“ chalan odišiel...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár