ako bodky zo samopalu vryvajuce sa do srdca..pomaly.Vychutnavaju si kazdy milimeter,masozrave bestie.Rochnia sa v pocite bolesti,ktory sa rozlieva po tele,vpulzuje kazdym nervom...
kazde jedno slovo.Ako sprcha,ladova...kocky ladu..ladove kryhy padaju na vlasy,klzu sa dole,po kozi,stimuluju ziadostivost..divoskost.Ovladam sa? nie...sexualny podton? Provokacia....mozno trochu.Bolest? ako inak-ale uz bolo nacase.Pod,vrat mi to,budem sa usmievat.Za kazdy pocit,za kazdy krat,ked som Ti povedala,ze Ta milujem..za kazdy krat,ked som zradila,za kazdy krat,ked som si zradu rozmyslela...za kazdy krat,ked som slepo hladala stastie,zase vedla.Za kazdy krat,ked som prstom udrela do klavira,aby vyjadril moje krvave pocity.Za kazdy krat,ked mi klavir odpovedal tonom,tak dlhym,tahavym a zase dalsim.Ako pilka v srdci...pomaly tahavo,rozrez ma...rozrez sa.
Srdce sa mi smeje.....nie..vlastne....
vlastne nie....
zvlastne....
velmi zvlastne....
pisem myslienky....ale necitim...zase raz VELKE PREKVAPENIE...nie prekvapenie..potvrdenie.Nie som taka silna ako Ty a nikdy nebudem...ja....vlastne....necitim
naco sa vlastne snazim napisat pocity cez clanky,ked nic necitim?Len myslienky...vtipne.
Uz si niekedy zazil,ze si uvedomujes,ze sa mas usmiat,ze sa mas radovat,tak sa navonok radujes,ale vnutri necitis nic? je to fajn....vlastne..nie...ked places a iba citis,ze Ti slaza steka po lici,ale ani Ta nezatrasie?Nic?prazdnota? ziaden pocit?Taka som ja.....tvrdil si mi opak.Kedysi davno,tvrdis to stale.Mylis sa...deathangel je bezcitna.Tak ako bola hlboko vo vnutri,tak ako ostane a to nezmeni nikto.Ziaden drak,ziadna vila,ziaden mrtvy jednorozec na okraji dialnice...nic.Ani ja,lebo to menit nechcem....
Jedneho pekneho dna v isty okamih zacnes znova citit. Som si isty. Otazkou vsak je, ci nie je lepsie necitit. V tomto svete su pocity a city ako pozitivne tak negativne. Paradoxom je, ze tie negativne sa nam vryju do pamati akosi viac a mozno viac ich prezivame, lebo nie su prijemne. Asi divna veta ale je to tak. Budes zase citit. A pevne dufam, ze to budu prijemne pocity a city.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
"Iba ty to môžeš zmeniť"...
A poslednou vetou, som si uvedomil, že ak dokážeme necítiť, nemôže nás nič ani zraniť... Preto stále odkladám deň môjho znovucítenia