Klesam na okraj priepasti. Preletela som ju. Ale naco mi to je,ked nevladzem dalej. Vyplujem krv zmiesanu so slinami. Ledva sa posadim. Zadychana pozeram daleko za horizont na druhu stranu priepasti. Pohladim si poranene kridlo. Boli to. Zlozim bolestne kridla za chrbat, musim si oddychnut,chôdzu snad zvladnem. Tackavo som urobila par krokov a padla na kolena. Vyhrkli mi slzy. Od zufalstva,od bolesti,od unavy. Zviezla som sa na zem, plakala...
Hovori sa,ze slzy anjela sa menia na perly. Moje ostali trpkymi slzami. Ano, zabila som ich...vsetkych. Slzy mi pripadali ako olovo.Cim viac som plakala,tym mi bolo lahsie.Tym menej pocitov v sebe som mala, tym som bola slobodnejsia.
Oprela som sa rukami o zem a pokusila sa vstat. Roztrasene kolena ledva udrziavali rovnovahu....vstala som.
Chladnymi ocami som sa poobzerala.Kdesi v dialke krakali vrany. Nadychla som sa vystrela kridla. Zatrepotala s nimi,volne. jemne som sa nadniesla a zase klesla na zem. Pozrela na svoje ruky....krv mrtvych bielych anjelov zmyl dazd...moje slzy.
chladnymi ocami som sa poobzerala. Nadychla...
som padly anjel...zaila som ich, zabila som Ho...
som Anjel Smrti...
vykrocila som do sveta...do sveta ludi
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sarik
1. 8.augusta 2006 19:58
paci sa mi to ... je to abstraktne, ale mam pocit, ze podstata zapada do realneho sveta ... pacia sa mi tie slova ...
Napíš svoj komentár