Polievam si s citom zahradku otrhanej sebaucty..ako pekne kvitne!Ako pekne rastie!Polievam a polievam,pohmkavam si pritom pesnicku bez melodie.Len tak,aby sa nepovedalo.
S otvorenou narucou bezim nadsene oproti ponizeniu,stary priatel. Objimem a uz nepustim.
Tryznite ma,trhajte zo mna kusy masa,budem sa smiat...budem sa smiat,lebo som zase mala pravdu.Vo vsetkom.Budem sa smiat do tvare vsetkym,aj sebe.Ano.Dalsi zivotny ciel...rozplakat samu seba tym,ze sa budem sebe smiat do tvare...

a budem sa smiat,lebo Deathangel zase raz mala pravdu...o sebe,o vsetkych...

polievam si krasne rozkvitnutu zahradku potrhanej sebaucty.polievam.Jemne polozim konvicku s vodou na zem...Uvidela som burinu....vrhnem sa do kvetov ako selma a trham posledne zvysky umierajucej sebaucty kriciace o pomoc. Trahm a smejem sa...trham samu seba,nepotrebujem vas,nikoho a nic....nikdy.

a budem sa smiat vsetkym do tvare,lebo som mala zase raz pravdu.Veronika, Nera aj tienisty deathangel...

este vyhravam..dokedy...

a budem sa smiat.....

a potom si vyplacem posledne zvysky nadeje na cistu dusu vo mne...

 Blog
Komentuj
 fotka
duvilax2  20. 7. 2006 18:46
krasne napisane, krasne tvrde, krasne realne
Napíš svoj komentár