kracam po ulici,je noc.Nedavno po ceste preslo "zavlazovacie" auto...pozeram na prudiky spinavej vody ako sa nahlia k okraju a stekaju niekam do neznama. "ako rozliata nadej v stokach zufalstva..." pousmejem sa,idem dalej. Mam divnu naladu cely den. Neviem ani preco.Akoby...vazne neviem.
opustam spolocnost kamaratov,sestier,mojho the one a smerujem zase raz do aligatora..je to zavislost? Neviem...mozno.POtrebujem hlasnu hudbu.Ked uz nemam dost hlasu,aby som sa vykraicala ja,nech to aspon urobia repraky za mna.Rozmyslam,ze ked tam pridem,tak vytiahnem blok a budem pisat...ako krasne hrmi.Nadhera (to som sa preniesla do sucastnosti)...(zase sa vraciam)....(ake je lahke cestovat v case,nie?)..hudba pomaha trochu,presne ako som si myslela.CO som chcela napisat vtedy?Nepamatam si..mozno je to tak lepsie...mozno sa to nemalo nikdy dostat z mojej hlavy von....asi....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
geronimo
9. 7.júla 2006 12:15
Poznám tie večery
2
žiarlim. !
a máš úplne normálny hlas, skoro taký ako bežne, len trošku digitalizovaný
a máš úplne normálny hlas, skoro taký ako bežne, len trošku digitalizovaný
Napíš svoj komentár