Stojim na javisku, hram ulohu vo svojej divadelnej hre zivota. Herec hovori svoj scenar,vsetko sa mi zda cudzie....
POzeram do hladiska,publikum sa rozprava,nevenuje mi pozornost. Rozhodnem sa dalej hrat svoju ulohu. Predstavim si,ze som na luke a je tam ticho,sustredim sa na svoj text,nikto sa na mna nepozera...

zrazu sa citim volna...odlietam rpec od scenara a hovorim slova,ktore mi dojdu na rozum.

pozeram zrazu akoby z vysky. Moja postava sa meni z dievcata na zenu...zo zeny na starenu... a zo stareny...

pateticky obraz ohlodany casom sa meni na figurinu, staru zvraskavenu, ohyzdnu..snazim sa to nacrtnut na papier,dari sa...este teraz to mam pred ocami...

 Blog
Komentuj
 fotka
katqa  13. 8. 2006 15:11
je to krasne napisane..skoda len ze take kratke skus to dokoncit a prejav v tom secko...rada si este od teba nieco precitam
Napíš svoj komentár