moj vyrok: Depresia je len uvedomenie si a prehlbenie prazdnych miest v sebe.Cim viac ich je,tym menej to boli
Vykricim vsetko do dunenia burky.Oplujem jazvy na srdci,vysmejem sa svedomiu... budem lietat okolo plamena osudu dokym si nespalim zubozene kridla.Kam sa stracas?Utekas?Pred sebou?
Je smutne,ze vacsina basni,poviedok,hocicoho je vzdy venovana niecomu/niekomu.To nieco/ten niekto sa to aj tak nikdy nedozvedia,alebo to nepochopia...Ludska naivita je jedna z veci,ktora ma dokaze nastvat.Raz som povedala,ze sa hanbim za to,ze som clovek...ze patrim do obmedzenej (svojim sposobom) rasy.....mam klaustrofobiu z ludskeho myslenia.vsetci sme boli od malicka nauceni mysliet....bohuzial aj ja......patrim medzi ludi..asi mi neostava nic ine len sa s tym zmierit...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
Súhlasím s tamvtme.
Aj ja sa niekedy hanbím za to, že som človek. Naša obmedzenosť niekedy je na nevydržanie...
Nedozvedia sa, že to bolo venované im?... To dokážeš ovplyvniť sama tým, že to venuješ konkrétne niekomu...
A že to nepochopia iba utvrdzuje v tom, že sme neinteligentní
Aj ja sa niekedy hanbím za to, že som človek. Naša obmedzenosť niekedy je na nevydržanie...
Nedozvedia sa, že to bolo venované im?... To dokážeš ovplyvniť sama tým, že to venuješ konkrétne niekomu...
A že to nepochopia iba utvrdzuje v tom, že sme neinteligentní
3
Často sa zamýšľam nad človekom,nad sebou aj nad našim spoločným myslením. Z pohľadu prírodovedca ale naberá tento problém úplne iný odtieň... Musíme si uvedomiť, že nie sme mimo prírody ani evolúcie. Máme tendencie vyčleňovať sa nad zvieratá. Cítime sa byť niečím iným. Niečím umelým. Ako stroje. Ale my sme výsledok prírodného procesu. A ako takí máme myslenie prispôsobené prostrediu. Naše telo má podľa prírodných zákonov za úlohu zachovať život. Ostatné veci ako myslenie sú sekundárne.
Z pohľadu historíka ľudského druhu naberá tento problém iný odtieň. Generácie predkov, počínajúc akýmsi primátom na africkom strome a končiac pradedom bojujúcim na východnom fronte, tvrdo bojovali za prežitie. Bojovali a umierali, aby ich potomkovia - naši predkovia - mohli žiť. Trápili sa, borili sa so všemocnou neľútostnou prírodou, predátormi, katastrofami, tuhými zimami a suchými letami. Prežívali mrazy, choroby, haldomory... Bojovali za mňa!! Za nás!! Pýtam sa: Máme právo hanbiť sa za svoj druh??!
Ja som hrdý na svojich predkov a chovám ich v úcte,celé tie zástupy bezmenných z minulosti.
Snažím sa myslieť. Uvedomujem si, že nie som všemocný človek, že moja myseľ má svoje hranice. Ale chcem ju využiť naplno a žiť podľa zásad, ktoré sú dané logikou. Mojou vlastnou logikou. Ak budem k sebe a k okoliu otvorený a nebudem si klamať, mám šancu niekam dospieť.
Preto musíme byť hrdí a zároveň trocha pokorní.
Toľko k obrane druhu Homo. Toľko k súhlasu s vami
Z pohľadu historíka ľudského druhu naberá tento problém iný odtieň. Generácie predkov, počínajúc akýmsi primátom na africkom strome a končiac pradedom bojujúcim na východnom fronte, tvrdo bojovali za prežitie. Bojovali a umierali, aby ich potomkovia - naši predkovia - mohli žiť. Trápili sa, borili sa so všemocnou neľútostnou prírodou, predátormi, katastrofami, tuhými zimami a suchými letami. Prežívali mrazy, choroby, haldomory... Bojovali za mňa!! Za nás!! Pýtam sa: Máme právo hanbiť sa za svoj druh??!
Ja som hrdý na svojich predkov a chovám ich v úcte,celé tie zástupy bezmenných z minulosti.
Snažím sa myslieť. Uvedomujem si, že nie som všemocný človek, že moja myseľ má svoje hranice. Ale chcem ju využiť naplno a žiť podľa zásad, ktoré sú dané logikou. Mojou vlastnou logikou. Ak budem k sebe a k okoliu otvorený a nebudem si klamať, mám šancu niekam dospieť.
Preto musíme byť hrdí a zároveň trocha pokorní.
Toľko k obrane druhu Homo. Toľko k súhlasu s vami
Napíš svoj komentár
Vieš, keby mysleli správne, neboli by naivní a pochopili by...
Depresia?!Pekná myšlienky...ale podľa mňa je to dobrý začiatok uvedomenia si, že človek je prázdny, začína riešiť sám seba...lebo má túžbu žiť...len to musí pochopiť...a zmeniť to.