Uz to pomaly prichadza...hodina utoku.Ano..idem sa pozriet do Tvojich oci.Srdce zacalo bit rychlejsie,adrenalin,nic viac.Len priprava na boj.Boj s Tebou,boj so sebou.Uz citim Tvoju vonu nadialku. CIT akoby sa rozbehol..hej,zrychlil!chce ma zobrat frontalnym rychlym utokom.Zacinam stavat obranu.Jezia sa mi vlasy...Presla som cez cestu! TO NIE!!!!nesnaz sa zborit mi obranne hradby umsevom! Nerob to! dari sa Ti to...rychle zacinam stavat odznova.Cit sa stale priblizuje.Zacinam pochybovat o tom,ze mozem vyhrat v boji nablizko,bez hrabieb a obrany. CIT je obrovsky.na tu dialku sa ani velmi nezdal,bol to len klam.
Stojim oproti Tebe, pozeram Ti do oci. Chladne "ahoj",pokus o objatie.Ide mi roztrhnut srdce. Ten pohlad do oci trochu CIT zastavil. Asi sa potreboval nadychnut,aby vedel do mna vpalit este silnejsie a este krutejsie. hrozne.Stojis orptoi mne,CIT oproti hradbam.Pozerame sa na seba.Zbrane mam pripravene, no pod,zautoc. Jedno slovo a ja zautocim naspat...cakam.Sekundy su ako roky,nohy ma neposluchaju.Chcem otocit pohlad,nemozem,bojim sa,ze zautoci prave v tej chvilke nepozornosti,ked zbabelo uhnem zrakom,aby som sa este posledny krat nadychla.
Nic sa nekona,opona je stale zatiahnuta,publikum napato caka...
Ja uz ckat nechcem.Zautocila som prva.Bezz slov,stale pozerajuc do Tvojich oci zvalila som hradby a zautocila na CIT,ktory akoby cakal na Tvoj povel.So mnou sa nebde nikto zahravat.Sekam don....krv je vsade....je to masaker.Aj tvorcovia zvlastnych efektov v americkych filmoch by boli hrdi.Vazne...zabijam,vrazdim cely CIT...ale nie.Zo zalohy ma prepadl svedomie.Zabila som,zabijem vsetko v sebe!!!chcem prazdnotu,temnotu,noc!!!zrazu je ticho...
citim,ze za mnou niekto stoji,otocim sa,chcem zautocit...ale nemozem....stojim sama pred sebou,akoby zrkadlo...
stale sa Ti pozeram do oci,v Tvojej tvari sa javi maly uskrn,pre Teba tak typicky...je to sarkazmus?Je to laska?Je to vobec nieco?
....dokazem zabit samu seba?Hm...pozeram sa na seba.Ja krvava a vyburcovana,zadychana z boja. Ja kludna,chladna s vycitavym pohladom. Prazdnota mi sepka do ucha "podme,zabi ju....chceme byt len my dve,nikto iny...." ale nedokazem.ALE DOKAZEM!zabila som cit,zabijem aj seba.
Bodla som jej mec do srdca.Ani som sa nezachvela,len som sa zacala usmievat.Aj ja som sa zacala usmievat,ked som na sebe videla usmev.A krvacalo mi srdce.krvacalo mi srdce spolu so mnou.
Ten Tvoj uskrn sa nakoniec zmenil na sucitny usmev.Musela som sa pozriet na koselu,ci mi nepreteka krv zćez latku zo srdca.Chvilu to vyzeralo,akoby si do mna videl...ale Ty si asi viedol iny boj....Mozno....mozno sa len mylim....
"ideme na drink?" preco nie....s krvacajucim srdcom,usmevom a mysleni som odvetitla preco nie...a v sebe preco ano.Stale som sa len usmievala..nic necitila...len si uvedomovala,ze som bola schopna zabit samu seba...kvoli sebe....
Vidis?
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
3
Stačí malé sklamanie a ľudia chcú byť imúnni voči citom, chcú im byť odolní...
Ale zároveň podvedome veríme, že raz nás láska premože a my sa budeme môcť opäť zhlboka nadýchnuť...
To vieš, láska je vírus, na ktorý je slabý každý antivírák... je to len otázka času...
Ale zároveň podvedome veríme, že raz nás láska premože a my sa budeme môcť opäť zhlboka nadýchnuť...
To vieš, láska je vírus, na ktorý je slabý každý antivírák... je to len otázka času...
Napíš svoj komentár
túto vetu som ti chcela napísať a nič viac...
no myslím si , že viem o čom píšeš, páči sa mi to...vystihla si to veľmi silne a reáln ezároveň...s týmto,,nepriateľom,,bojujeme stále, bojím esa ho!je skutočne silný, je len na nás do akej miery mu dovolíme aby nás ovládol, dokážeme to ...ale!vždy pri tomto manipulovaní stojíme pred rozhodnutím:Cit/Rozum
Je to svinstvo!!!Prekonáš cit, stratíš samu seba-svoju podstatnú časť...prekonáš rozum-nastane ten istý fatálny dôsledok...
Nič nie je dokonalé...bolo by fajn daž zelenú citu, no rozum ti šepká, že nemáš istotu, istotu v tom, že ti jeho pohľad neublíži, že jeho úsmev bude vždy úprimný, že ti neublíži...
Máš krvavé srdce?...už len smrť môže prísť, máš prežitý celý život! nie! V tvojom živote, ako v živote každého z nás raz príde čas, kedy už nebudeš chcieť bojovať s citom.. verím tomu