Ako náhle sa otvoria dvere, do nosa mi udrie nezameniteľný zápach skládky. Keďže sa ponáhľam, neostáva mi nič iné len nastúpiť a nepútať na seba pozornosť. Obzriem sa za seba a vidím, že ostatní radšej počkajú na iný autobus, než by mali riskovať svoju smrť udusením. Dvere sa zatvoria a ja sa ocitám s tuctom obyvateľov tmavšej pleti v jednej konzerve. Sedadlá tu nie sú plátené, ale kožené. Možno preto, aby boli proti neľútostným cestujúcim odolnejšie. Ako si obzerám podlahu, vidím ako je ozdobená fľakmi spôsobenými tekutinou neurčitého pôvodu. Na podlahe nechýbajú ohorky cigariet, semiačka slnečnice, či plastové fľaše obľúbeného nápoja - čučo. Samozrejme, že pokým postávam v autobuse a znechutene sa obzerám, ostatní cestujúci si ma prezerajú, pretože medzi nich nezapadám. Autobus už zastavuje na zastávke, na ktorej vystupujem. Dvere sa otvárajú a ja ďakujúc za žiadnu ujmu na zdraví vystupujem na zastávku, na ktorej čakám na iný autobus.
Neubehne ani minúta a ten už prichádza. Vo vnútri ma už čaká čistota, no všetko dokonalé byť nemôže. Je tu nedýchateľný vzduch spôsobený upotenými spolucestujúcimi. Snažím sa otvoriť okno, ale moja snaha je márna. Je zaseknuté ako zvyčajne. Zrazu sa ozve hlas, ktorý upozorňuje cestujúcich na kontrolu cestovných lístkov. Lístok som si síce označil, lenže aj tak so mnou mykne. Zisťujem, že revízorkou je tentokrát zavalitá červenovláska, ktorú všetci tak strašne zbožňujeme. Jej dve kolegyne sú jej výzorovo veľmi podobné. Hlavne čo sa týka pása, ktorý v tomto zamestnaní slúži ako zátarasa. Sú sklamané, pretože zatiaľ nikoho nedohnali k plaču. No po chvíli na jednej z nich badám úsmev a teda je mi jasné, že si našla obeť. Je ňou mladé dievča, možno dvanásťročné, ktorému skončila včera platnosť mesačníka. Neoblomná revízorka sa ani teraz nezľutuje a rezko si zapisuje údaje dievčaťa, ktoré má slzy na krajíčku. Zvyšné dve revízorky pokračujú do zadnej časti autobusu, pričom pri kontrole nevynechajú ani mňa. Nakoniec skončia vzadu s tromi mladými obyvateľmi Luníka IX. Tentokrát na tvári revízoriek nie je škodoradostný úsmev. Zachovajú sa rovnako? Samozrejme, že nie. S kamennými tvárami vyháňajú chlapcov z autobusu na zastávke, na ktorej práve zastavil. Šokovaný správaním revízoriek vystupujem aj ja. Radím vám. Ak nechcete byť posadnutí negatívnymi myšlienkami, mestskej hromadnej doprave sa vyhnite veľkým oblúkom.
/Snažil som sa napísať fejtón, no tento je môj prvý. Budem rád, ak mi navrhnete kde-čo upraviť. Nevedel som sa rozhodnúť, do ktorej katégórie to zaradiť, no nakoniec som to dal do Kritiky, tak snáď správne. :/ /
Recenzia
Komentuj
4 komenty k blogu
1
kakofonicka
30. 12.decembra 2014 08:59
ak si správne pamätám (bolo to dávno, tak možno nie), tak fejtón má byť humorný, či? Mne toto humorné príliš neprišlo, skôr mi to prišlo až moooc kritické .. ja teda mám svoje neblahé skúsenosti s košickou MHD, ale neviem, som asi moc zhovievavý človek situácia je vykreslená podľa mňa dobre, len tá humornosť mi tam chýba (stále sa odvíjam od toho, čo si myslím, že je fejtón), ale zase - možno mám len iný zmysel pre humor ako ty
2
Snažil som sa byť vtipný :/ Aj ked najlepše mi to ide ked netlacim na pilu
4
Ahoj, kakofonicka ma pravdu, fejton by mal vtipne pomenovať realitu. Temu si si však nezvolil najhoršie - o cestovani v MHD sa da toho popisať (a hlavne skritizovať) veľa Inak, celkom pekna štylistika (až na par ťažkopadnych viet)
Napíš svoj komentár