Pekne poporiadku. Bol slnecny den, ktory som prelezal v trave v hadkach s mojou ex. Bol to jej napad a ja som to vzdy chcel skusit, tak sme sa na to dali. To na co sme sa chystali tak nejak korespondovalo s mojim osobnym zivotom v tom case. Rutil som sa do prazdna a nevedel som kde skoncim... a nieco podobne ma cakalo v ten den. Nevedel som ake to bude a vedel som ze mala nepozornost a vsetko skonci... Kym ja som bol v obavach, moja ex bola ako stale plna energie a optimizmu, nadavala mi do srabov a roznych inych privlastkov. Ja som len lezal v trave pozeral hore a rozmyslal som ake to bude... Nemam velmi rad vysky, aj ked milujem lietanie a toto bolo niekde medzi. Aaa prisiel cas obliect sa. Bolo to zvlastne, vedel som ze tam bude strasna zima, ale nejak mi neprislo normalne vyzliect si oblecenie a navliect sa do tej tenkej kombinezy. Ale ok. neni problem... nasledovalo zoznamenia s mojim anjelom straznym na tych niekolko dlhyyych minut. Fajn clovek, skuseny... tazko v pohode.
Priletel vrtulnik, u mna to zdrave vzrusenie, u ex zacinajuci strach. Naberame vysku... vo vnutri je nas asi 20, skusenejsi nechavaju otvorene dvere a pozeraju von... neviem co si mam mysliet, viem ze je to neodvratne.. a ze bud sa zabijem alebo to bude nieco na co budem mysliet cely zivot. Moja ex dostava hystericky zachvat strachu, place a prosi ze nejde. Hehe.. no iste.. ludia zacinaju vyskakovat a moja ex sa drzi nejakej tyce. Objimam ju, davam jej pusu a jemne ju postrcim z vrtulnika von. Doteraz si pomatam jej prekvapeny vyraz. Povedala ze mi to nikdy nezabudne a ja dufam ze to tak bude... Zrazu si uvedomim ze teraz som na rade ja. Skor ako sa nazdam vyskocime... vravel som instruktorovi... "ziadne salta, bude mi zle.." ale vidim len vrtulnik, zem, vrtulnik, zem, vrtulnik, zem... tak kricim ze asi dost... staci mi ze letim desiatky metrov za sekundu k zemi. Vonku su -4 stupne (aj ked je august) a ja sa z vysky 4000 metrov rutim k zemi. Vraj si dame volny pad az do hranicnej vysky... vravim ze fajn, keby nieco tak sa rovno rozflakam.... a padak len zakryje ten hnus co zo mna zostane...
Popravde, ma strasny strach, ale na druhej strane sa snazim uzit si ten pocit... tazko sa to opisuje, nestacim vnimat okolie... viac ako 60 sekund volneho padu je pre novacika slusny adrenalin. Ale ta volnost.. fuuu... zrazu pocujem ze drz sa.. strasna rana a padak je otvoreny. Srandista ktory si hovori instruktor a visi na mne mi podava strmene a vravi, no doteraz si vegetil a teraz to cele riad... tak sa toho chytam a pokial ma niekto pocit ze s padakom to ide pomaly tak sa velmi myli... divim sa mu ze mi nechal svoj osud vo svojich rukach.. esteze nevie ze pri mne sa vsetko kazi...
Dosadame na zem a ja pocujem nadavat moju ex... oci zaliate slzami a strachom alej aj radostou ze je dole. Ja som vo vytrzeni zo zazitku a slubujem si ze toto si zopakujem.. 4 nasledujuce dni nepocujem takmer nic. Moje usi tazko rozdychavali ten bordel pri pade. Ale v sebe mam zazitok na cely zivot... uz len vymysliet kedy znova...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sion
4. 3.marca 2011 07:35
smelo super!
Napíš svoj komentár