Uz pred rokom som pisal o pocitoch, ked sa clovek ruti zjazodvkou do prazdna a o tej ozajstnej volnosti... tento vikend tomu pridal naozaj ten spravny punc adrenalinu a po dlhsom case aj ozajstny strach o to ci je vobec mozne v zdravi prezit trat ktoru som si vybral. A kedze toto pisem z pohodlia domova a nie nemocnice, znamena to ze to prebehlo v poriadku.. velmi fajn zistenim bolo, ze je omnoho uzasnejsie rutit sa svahom kde cloveka predbiehaju mini laviny z vlastnych oblukov, ako dat si travovo hasisoveho uvolnovaca mysle, ktoreho som az do navratu do reality zavrhol.
Dalsim zistenim (alebo skor utvrdenim v nazore) bolo, ze cim viac je clovek opity, tym viac sa prejavuje jeho vlastne ja, a tym viac prestava filtrovat navonok nespolocenske spravanie... toto bola velmi zvlastna situacia, pretoze dotycna slecna prvy raz hovorila o tom co ju naozaj hneva a co jej robi, ale bolo marne povedat jej co si o tom myslim, pretoze rano by si to aj tak nepamatala... (co sa nakoniec aj stalo). Mam pocit ze clovek lahsie znasa prusery na ktore si nepamata ako tie, ktore si aspon matne vybavuje v pamati. Ale aj o tom su uvolnovacie vikendy ktore tak potrebujem k zivotu (je to smutne.. a nikdy som to takto nechcel).
A este par poznatkov na zaver ktore si chcem zapisat:
Bolo uzasne vidiet tych istych ludi z prace, ktori boli zrazu strasne ini, uvolneni.. neviazani..
Bolo uzasne znovu prezit ten adrenalin, tu volnost, tu oddanost aktualnej chvili, ziadne planovanie, len pure life..
a najlepsie na tom je, ze o 2 tyzdne zas a na 5 dni...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár