Arthur (1. Kapitola)

Tak, aby sa nepovedalooo Chcela osm napísať trošku viac ale reku nešupnem to šetko do jednej kapči a ptm nebudem vedieť čo ďalej, takže rezerva

ARTHUR


„Galvin!“ zavolal Arthur. Meno patrilo jednému z Energistov, avšak trošku spomalenému- výborný priateľ pre Arthura. Bol o pár desaťročí starší, ale Arthur mu mohol povedať dosť veľa vecí.
„Galvin!“
„Čo je?“ neisto sa opýtal chalan a obzerajúc sa šiel k anjelovi. Ten staršieho chlapca rád dráždil svojou podobou, Galvinovi sa totiž nepáčilo, že po úkryte behá biela okrídlená potvora s ktorou sa zhodou okolností kamaráti.
„Premeň sa!“
„Ale noo...“
„Rýchlo! Inak...inaak-“
„Inak čo, Galvin?“
„Vieš že neznášam keď takto vyzeráš! Je to divné, premeň sa na niečo normálne.“
„Lebo?“
„Lebo ti dám takú facku ako Maya!“
„Nemáš v ruke toľko sily.“ Uškrnul sa Arthur a kamarátovi sa na čele zjavili vrásky prezrádzajúce, že v hlavičke hľadá vhodný protiútok.
„Poviem to Mariovi!“
„On vie ako vyzerám a ty sa Maria bojíš.“
„Nebojím!“
„V živote si s ním nehovoril! Ani keď ťa našiel, len si naňho zízal.“
„To nemôžeš vedieť!“ funel Galvin, Arthurovi vždy zdvihlo náladu ako sa chudučký chlapec vedel vytočiť a dychčať ako naštvaný medveď.
„Sám si mi to povedal.“ Medveď sa zamračil, „Fakt?“
Galvin bol za svojho ľudského života šľachtic a napriek vzdelaniu bol trošku...noo, pomalší. Jeho nočnou morou sa stal Mario. Arthur nechápal prečo sa ho tak bojí, no skvele sa na tom zabával.
„O chvíľu musíme ísť.“ Poznamenal Galvin.
„Kam?“
„Na zhromaždenie ty blbec!“
„Ja že som blbý?“
„Áno! A ešte ako!“ medvedíka opäť prepadol záchvat.
„Dobre dobre Galvin, ja viem.“ Arthur pokorne sklonil hlavu čím kamaráta upokojil.
„Ale mám otázku: Kvôli čomu dnes?“
„Zmeň sa už!“ vrčal starší chalan a mladší so smiechom zmenil svoju podobu na ľudskú, špeciálne pre Galvina.
„Počuj kamoško-“
„Nehovor mi kamoško! Čo si teplý?!“
„Samozrejme.“
„Čo?!“ vykríkol medveď zdesene no Arthur sa kvôli smiechu nedokázal poriadne nadýchnuť.
„Nie si vtipný.“
„Ooo, ty si tiež rodený komik. Prečo sa tiež trochu neuvoľníš? Si strašný suchár.“
„Nie som suchár!“
„Hej si, ako ostatní. Taký vážny a pesimisticky pôsobiaci.“
„Zase z cesty, Artík.“
„A vraj ja som teplý.“ Odfrkol si Arthur a Galvin sa slabo zasmial. Vyzeral vtipne, pretože smiať sa príliš nevedel. Zrejme pozostatok z "modrého obdobia".
„Galvin, poďme sa baviť!“
„Načo?“ zamračil sa chalan a druhý chlapec hneď vedel že kolieska v kamošovom mozgu sa spomalili.
„Načo? Veď je to tu strašne nudné! Teda, pracovať a vnímať energiu je fajn, ale prečo to všetci berú tak vážne a strnulo? To že sme Energisti nám nezakazuje sa baviť!“ Arthur len dúfal že Galvin bude súhlasiť. Starší Energista chvíľu premýšľal a premýšľal....a premýšľal...
„Máš pravdu!“ vysúkal zo seba po dlhých minútach a Arthur sa uškrnul, „Jasné.“
„Super! Ideme sa baviť! Čo spravíme ako prvé?“
„Utečieme.“
„Čo?!“
„Pochop, my dvaja sme tu jediný normálni, ujdeme a môžeme vystrájať čo len chceme!“
„Mne sa to nezdá, radšej by som ostal tu. Mariovi sa to nebude páčiť.“ Krútil hlavou Galvin.
„Netáraj, nie je náš vládca, môžeme robiť hocičo. Tak poď.“
„Hneď?!“
„Najlepšie hneď.“ Arthur dúfal že Galvin je dosť ovplyvniteľný a pôjde. Opäť sa v chlapcovej hlave roztočili kolieska a druhý kamarát videl ako sa mu z kečky parí.
„Nejdem s tebou.“ Povedal potichu a šiel preč. Arthur tam stál ako obarený, dokonca sa zabudol premeniť do svojej obľúbenej podoby.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu