ARTHUR
„Moja matka ťa bude napchávať jedlom, takže ty pekne papkaj a mňa nechaj hovoriť.“ Povedala Eleonóra.
„Premyslela si si v lese ten plán že som tvoj snúbenec, nehľadiac na to že som úplne cudzí chlap?“ opýtal sa Arthur a Lea zastala.
„Mohli by sme spolu ujsť do sveta! Povieme mame že odchádzame žiť niekde inde!“
„Ela, rozmýšľaš ty nad vecami skôr ako ich urobíš či povieš?!“ Chalan by jej najradšej dal facku.
„Ale pôsobil si vierohodne.“ Chabo oponovala.
„Eleonóra! Zase si sa túlala po lesoch?! Prečo ma nikdy neposlúchaš?!“ rozkričala sa dáma. Na tvári síce mala pár vrások a vo vlasoch niekoľko šedín, ale vyzerala ešte celkom mlado.
„Kto je to?“ zaujal Elinu matku Arthur. Dievčina už už otvárala ústa, „Som Arthur, Lein kamarát.“ Predbehol ju s úsmevom Energista. Rozhodol sa prevziať veci do vlastných rúk, pretože cítil že Eleonórin „plán“ by skončil zle.
„Och, nuž Eleonóra mi o tebe nikdy nerozprávala. Tak poďte ďalej.“ Pozvala ich žena dnu.
„Hovorila som aby si čušal!“
„Ten tvoj plán je poriadna sprostosť! Čušať by si mala ty!“ sykol na dievča. Ela previnilo sklonila hlavu a vošla do domu, Arthur po chvíľke váhania tiež.
Dom tvorila jedna veľká miestnosť, hneď vedľa dverí stál stôl a lavice, vzadu vľavo stála pec, vpravo posteľ nad ktorou viedli hore strmé schody.
„Eleonóra, choď nakŕmiť sliepky.“ Prikázala matka a dievčina neochotne šla opäť von.
Arthur sa uškrnul, no pohľad Elinho staršieho brata ako naňho spoza stola zazerá Energistu príliš nepotešil.
„Tak ako to vlastne je?“ opýtala sa matka.
„Čo prosím?“
„To dievčisko vždy klame, kto si?“
„Som naozaj jej kamarát.“ Povedal Arthur pokojne, no žena sa netvárila presvedčene.
„Klara! Leon! Choďte sa hrať na dvor!“ prikázala mladším súrodencom a Energista konečne zistil mená aspoň dvoch.
„Arthur! Keď si už dojedol choď po drevo!“ Veľký Arthur ostal zarazený. Elin starší brat vstal od stola a neustále venujúc votrelcovi škaredé pohľady šiel von po drevo. Vtedy sa vrátila Lea.
„Lea tak kto to je?“ vybehla na dcéru mama.
„Je to môj kamarát, prečo neveríš?“
„Ty nemáš kamarátov! Stále sa len túlaš! Prečo si radšej nenájdeš ženícha?!“matku znova prepadli starosti ktoré jej ubrali z vlaso farbu a z tváre sviežosť, ale dievča len oduto odkráčalo po schodoch na povalu.
„Naozaj som jej kamarát, nemusíte sa báť.“
„Nuž ako chcete. Nie si hladný? Určite pre teba niečo nájdem.“
„Och to nie! Nechcem od vás nič.“
„Prestaň! Ešte o mne v dedine budú rozprávať aká som zlá gazdiná!“ mávla rukou a nabrala Arthurovi do taniera polievku. Oproti strave akú jedli Energisti toto bola riadna porcia. Arthur jedával len trochu zeleniny a nie tanier poriadneho kuracieho vývaru.
„Poriadne sa najedz! Si taký chudučký ako môj Arthur. Nie je to zábavné že sa voláte rovnako?“ usmiala sa žena.
„Ako sa voláte vy?“
„Maria.“ Jej pohľad zmäkol. Na Energistu sa nemračila tak ako na Elu.
Večer sa celá rodinka zišla pri jedle. Klara a Leon, najmladší, sa najprv nevedeli vynadívať na Arthura, ale potom sa radšej patlali v zemiakovej kaši. Lenže starší brat sa sponad taniera na votrelca neustále mračil. Arthur si to všimol a nevedel sa dočkať kedy ho Maria pošle spať.
„Tak deti, choďte už spať.“ Rozkázala matka keď videla rúčky detí od kaše.
„Nie mamiii! Ešte chceme ostať hore!“ zaprotestovali najmenší, ale Maria ich vzala na ruky a pomohla im vyliezť na pec medzi kožušiny.
Malý Arthur ešte pomohol mame umyť riad a ľahol si do postele, Maria zaželala Eleonóre a Arthurovi dobrú noc a ešte trošku poupratovala. Energista šiel za Elou hore po vŕzgajúcich a strmých schodoch na povalu. Dievča si ľahlo do postele a Arthur si sadol do rohu. Po chvíli prišla aj Maria, „Nechceš aspoň deku?“ spýtala sa. Chlapec pokrútil hlavou a ľahol si. Keď si už bol istý že matka a dcéra spia, zavrel oči tiež, ale neplánoval spať. Síce už nebol v lese s Energistami, ale ten jeden zvyk mu ostal. Na chvíľu začal vnímať energiu a niečo sa zmenilo. Tok energie, blízko seba niečo cítil. Prestal „meditovať“ a šiel k schodom. Pozrel na Arthura v posteli a opäť zacítil ten iný druh energie. Malý chlapec bol totiž tiež Enegista.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár