ARTHUR
Keď sa Arthur ráno zobudil, zistil že Maria už zišla dole. Ela sa tiež práve naťahovala a strášne zívala.
„Dobré ráno.“ Pozdravil ju chlapec.
„Arthur, ja som v noci rozmýšľala-“
„V noci si spala a ak nie tak to tvoje rozmýšľanie neveští nič dobré.“
„Ja som vždy chcela ujsť do sveta a teraz by mama bola pokojná pretože by si utiekol so mnou!“
„Hej hej! No počkaj, ja nikam nejdem!“ áno poďme! (Arthur sa vždy musel premáhať aby nehovoril to čo chce ale to čo musí)
„Prosím ťa poď, len ma odprevadíš a každý pôjdeme svojou cestou.“
„Jasné, a hneď za dedinou ti podrežú hrdlo. Tak nie, buď pôjdem s tebou alebo ostaneš doma a myslím že to bude najrozumnejšie.“ Povedal Arthur a kým Ela stihla namietať, už schádzal dolu schodmi. Dole sa stretol s pohľadom menšieho Energistu a stále tomu neveril. Nebol si istý či to chlapec vie a ak nie, či mu to má povedať.
„Mama! S Arthurom odchádzame!“ vykríkla Eleonóra len čo zišla dole. Energista si tvár skryl do dlaní a dúfal že mu to Maria nebude vyčítať.
„Prestaň toho úbohého chlapca do všetkého zaťahovať! A nikam nepôjdeš!“ Arthurovi bolo ľúto keď videl ako Ela svoju matku vždy tak rozhnevá.
„Ale pôjdem! Nebudem tu sedieť na zadku a robiť domácu puťku nejakému kreténovi! Vypadnem a nikto mi v tom nezabráni!“ Eleonóra sa zrejme rozhodla tiež nejak prevziať vecí do vlastných rúk, ale Arthur vedel že to nedopadne dobre.
„Tak na to zabudni! Myslíš, že ti tieto tvoje hry prejdú? Aj tie tvoje ‚cennosti‘?! V inej dedine ťa za to upália!“
„Tak nech! Aspoň zistím čo je poriadny život!“
„Nikam nejdeš a choď hore! Neopováž sa zísť.“ Klara, Leon aj Arthur vyľakane hľadeli na svoju matku. Ešte nikdy ju Lea tak nenahnevala.
Dievča zazrelo na mamu a vybehlo hore na povalu. Energista ľútostivo pozrel na rodinku a šiel za Elou.
„Nevyžívaj sa v tom že máš pravdu.“ Zavrčala a Arthur oľutoval svoj príchod.
„Nevyžívam sa v tom, no ja aj tvoja mama máme pravdu.“
„Ó, chceš ma nahradiť? Dokonalý synček?“
„Nie nechcem! Ale mala by si myslieť na vlastnú bezpečnosť!“
„Myslím na ňu a chcem odísť! Nie som decko, postarám sa o seba.“
„Fakt? Tak prosím! Vylez z okna a uteč! No! Nech sa páči!“ títo ľudia sú hrozní, tak chudáčik Mario sa tak trápi aby všetko brali s chladnou hlavou a keď Arthur prežije len jeden deň medzi nimi...
„To je nápad!“ Ele sa rozžiarili oči a Energista stuhol.
„Nie, to teda nie je.“
„Ale áno! V noci utečieme!“
„Och niee...“
„Och áno! Počkáme kým deti zaspia a ujdeme. Ak budeme rýchli, matka si nás nevšimne!“
„Bude ma nenávidieť, som cudzí chlap a určite si pomyslí že som ťa uniesol.“
„Ale netrep! Počkáme do večera. Vďaka.“ Usmiala sa Eleonóra a dala mu pusu na líce.
„A za čo ak sa smiem spýtať?“
„Že pôjdeš so mnou.“
„Ale to som nepovedal!“ teraz bol v chabej situácii Arthur. Ela svoje nápady zrejme vždy uskutoční.
Energista celý deň pomáhal Marii ako sa dalo a čím bližšie bol večer, tým horšie sa cítil.
„Eleonóra! Poď večerať!“
Lea zišla dole a sprisahanecky žmurkla na Arthura. Chalan sťažka preglgol, možno by bolo lepšie keby sa vrátil k Energistom. Istý čas by bol za hlupáka ale to že sú vždy spolu bude mať nejaký dôvod. Ale Elin nápad ho tiež lákal. Na ľudský život zabudol a chcel by vidieť čo sa zmenilo.
„Arthur? Nie si hladný?“ spýtala sa Maria keď videla že chalan nemá ďaleko k patlaniu sa v jedle ako Klara a Leon.
„Nie, ďakujem.“ Chabo sa usmial, „Asi si pôjdem ľahnúť.“ Vyhovoril sa a čo najrýchlejšie sa dostal hore. Na chbte cítil pohľad menšieho Energistu.
Dúfal že Eleonóra príde tiež, pretože sa cítil hrozne. Maria z neho vymláti dušu ak sa im to nepodarí a Ela samozrejme nevedela kam ujdú. Arthur chcel ísť najprv do najbližšej dediny zistiť ako na cudzincov zareagujú, podľa toho buď pôjdu ďalej alebo...alebo...
„Rýchlo poď kým matka upratuje! Zbalila som si pár vecí.“ Eleonóra pretrhla niť chalanových myšlienok.
„Ukáž, pozriem sa čo si si zbalila.“
„Na to nie je čas! Rýchlo poďme!“ Ela o trám priviazala lano a prvá zliezla von oknom.
„Hoď mi tie tašky!“ sykla spod okna a Arthur ju poslúchol. Potom tiež rýchlo zliezol a spolu bežali k hostincu uprostred dediny. Našťastie v noci vonku nebolo veľa ľudí, takže si nenápadne veci uložili do sedlových vakov a nasadli na kone.
„Dobrý koník.“ Zašepkal Arthur. Dokázal zmlátiť Galvina keď sa zmenil na medveďa ale toto bolo čosi nečakané, na koni nesedel už pekných pár rokov.
„Čo vyvádzaš?! Poďme!“ zavelila Ela a popohnala koňa. Arthur to tiež riskol a držal sa zubami nechtami, dúfal len že ich nikto nevidel ako cválajú preč z dediny.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár