ARTHUR
„Ela nie si unavená? Môžeme sa tu utáboriť.“ Navrhol Arthur keď si všimol že jeho spoločníčke padá hlava.
„Nie, tu nesmieme. Vraj sa v týchto lesoch potulujú banditi.“ Odvetila ospalo.
„Sú krutí?“
„No, mohli by to byť aj satani, keďže obchodníci na ceste našli rozrezané a roztrhané telá.“ Povedala Eleonóra a Arthura čosi upútalo- no príliš neskoro.
Banditi sa na lanách spustili z konárov stromov a zhodili jazdcov z koní. Zvieratá splašene zaerdžali a ušli do noci. Arthur sa snažil dostať k Ele, no ktosi ho niečím udrel do nohy takže sa nemohol ani pohnúť. Nebol si istý či noha nie je zlomená.
„Zviažte ich a prezrite!“ rozkázal vodca banditov. Zrejem ich prilákalo drahé panské oblečenie.
Hodnú chvíľu trvalo kým muži pustovníkov prezreli, no nenašli nič, preto obtrhali vzácne kamienky z Eliných šiat a zlaté gombíky z Arthurového saka.
„Ale ale, hodváb.“ Uškrnul sa vodca, „Vyzlečte ich.“
„Ju nechaj na pokoji.“ Zavrčal Arthur a zmeniť sa na draka mu už pripadalo ako celkom dobrý nápad. Aj keď by stačil medveď. Bandita sa uškrnul, „Lebo čo? Zbiješ nás?“ zasmial sa a s ním aj jeho verná družina. Čoskoro sa už Ela chúlila len v spodnom prádle a deke zviazaná na zemi vedľa Arthura, ktorý vražedne zazeral na banditov ako si obzerajú ich drahé šaty.
„Takže moje nápady sú zlé?“ zavrčala.
„Áno! Keby si sedela doma, mohla si mať aspoň nejaké teplé oblečenie!“
„Ahá, moja vina že nás v drahom oblečení prepadli?!“
„Ticho!“ skríkol jeden z mužov a dvojica stíchla.
„Možno by si ich mal nechať pohrkútať si ešte pár slov, keďže sa nedožijú rána.“ Uškrnul sa vodca banditov a opäť sa lesom ozval hnusný smiech.
„Pustite nás! Aj tak nemáme peniaze, tak čo chcete?“ skríkla Eleonóra. Arthur si všimol že jej bežný veselý výraz vystriedal strach.
„Možno teba, najprv sa pohráme a potom ťa môžeme niekde dobre predať.“ Objasnil svoje plány bandita a Ela zdesene a zároveň prosebne pozrela na Arthurra.
„Ale on nám je nanič.“ Odfrkol si iný chlap.
„Mňa nemôžete predať?“
„Teba? Takú vyžlu? Radšej ťa zabijeme, aby si niečo nevyviedol.“ Povedal vodca skupiny a ako povedal tak sa i malo stať. Arthur sa však na sekundu rozplynul aby si oslobodil ruky a ihneď sa zhmotnil, no videl že banditi si to všimli.
„Čo to má znamenať?“ zaváhali. Energista rýchlo rozviazal Eline ruky, „Bež do lesa a skry sa. Nájdem ťa.“
„Čo chceš robiť?!“
„Neboj sa o mňa a choď!“ zavrčal a ešte ju aj postrčil. Dievča najprv neochotne, no potom sa predsa len rozbehlo do noci. Arthur dúfal že ju po ceste nič nezožerie.
„Nuž páni, ostali sme sami.“ Usmial sa chlapec, odkiaľ sa len brala tá škodoradosť?
„Kto si? Čarodejník?“ opýtal sa neisto vodca banditov.
„Horšie.“ Odpovedal Arthur a vzal nôž ležiaci na zemi. Niektorí muži, keď im došlo čo je, o trochu ustúpili.
„Snáď sa ho nebojíte!“ vykríkol bandita-veliteľ a prvý sa pustil do boja. Chalan sa uhol, nechcel ho zabiť ako prvého, najprv odstráni tých zvyšných a potom sa s ním poráta. Hneď sa rozbehol k prvému mužovi, no ten po počiatočnom strachu zaútočil tiež a Arthur sa nevyhol jeho nožu. Hmm, Galvin by sa mal meniť na niečo rýchlejšie ako na medveďa. Avšak kým sa bandita zvrtol, Energista ho bodol do krku. Zvyšok už ale nepokračoval tak dobre. Nebol dosť rýchly a každé bodnutie či rez sa neskôr zúročili. Ešte nikdy nevidel toľko krvi, k tomu vlastnej. A ako na potvoru, stále ostávali traja banditi vrátane vodcu. Bolo zvláštne opäť cítiť blízko seba smrť. Akurát teraz sa jej dokázal vyhnúť. Tak načo dávať pozor?
Rozbehol sa k dvom mužom a jedného bodol do brucha, no druhý muž bodol Arthura medzi rebrá. Chlapec na chvíľu stuhol, ale hneď to chlapíkovi vrátil čím si spôsobil ešte hlbšiu ranu. Ale nijako mu to neprekážalo. Kým nenašiel nôž zapichnutý aj v srdci. Vedel že nemá dosť času, preto vodcovi zlomil väzy (z čoho mal nesmiernu radosť pretože to chcel vždy vyskúšať) a rozplynul sa.
Medzi energiou necítite nič. Ani bolesť, ani smrť či radosť. je tam také zvláštne ticho a prázdno, no aj tak predsa niečo. A to niečo každý vníma inak. Arthur energiu cítil opäť ako v lese. Niekto by ju „videl“. Chlapca zaujala myšlienka či niekto dokáže energiu aj počuť.
Lenže nemal čas na takéto veci, pretože Ela ho čaká niekde v temnom lese. Keby tak vedel cítiť ľudskú energiu. Zrazu ju naozaj pocítil. Nerozumel tomu, ale bol za to vďačný. Znova sa zhmotnil (našťastie zdravý) a zobral nejaké oblečenie ktoré príliš nesmrdelo a mohlo by Ele celkom sedieť. Potom sa obliekol sám a znova zmizol aby dievča našiel pomocou novoobjavenej schopnosti.
„Ela?“ šepol do temnej diery v strome. Teda, teoreticky by dnu mala byť.
„Arthur?“ dievčina vystrčila hlavu a chlapec jej podal šaty.
„To si neoblečiem.“
„Môžeš behať aj v tom čo máš.“ Odvetil Energista a Eleonóra si neochotne obliekla smradľavé mužské šaty.
„Ráno pôjdeme ďalej a niečo si ulovíme.“
„Ty vieš loviť?“ začudovala sa. Chalan si len vzdychol a sadol si k stromu, „Ostanem hore.“
„Čo ti šibe? Vlez dnu, je tu dosť miesta, nechcem aby ťa niečo zožralo.“ Povedala Lea a kým Arthur niečo namietol, už ho vtiahla dnu.
„No, miesto by tu bolo.“ Poznamenal kriticky. Ale dievča mu neodpovedalo, namiesto slov o chvíľu počul už len pravidelné odfukovanie. Potichu sa zasmial a tiež zaspal.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
1. 11.novembra 2017 17:34
To znehmotnenie ho vlastne akoby vyliečilo?
Napíš svoj komentár