Arthur (9. Kapitola)

no comment XD

ARTHUR

Ráno sa zobudili celí dolámaní a doudieraní.
„Mali by sme sa okúpať. Teda ja sa určite umyjem, smrdím až do špiku kostí a to oblečenie tiež dlho nevidelo vodu.“ Povedala hneď Ela.
„Vieš prať?“ opýtal sa Arthur a Eleonóra naňho vražedne zazrela.
„Len sa pýtam.“ Zdvihol ruky v obrannom geste a nahodil nevinný úsmev.
„Daj to sem.“ Zavrčala Ela, „Kým si to rozmyslím.“ Chlapec poslúchol a hodil jej košeľu aj nohavice.
„Vysvetlíš mi svoj pohľad?“ nadvihol obočie a radšej sa pratal, inak by naňho Ela zaútočila aj v triezvom stave.
Poriadne sa vykúpal a dával si pozor aby na seba s Elou nenarazili. Škoda že nemohol meniť podoby, dlhé vlasy mu celkom chýbali. Za toto hniezdo sa nemohol skryť pred pohľadmi druhých, čo ho začínalo štvať, obzvlášť pri Ele, ktorá niekedy civela ozaj dosť divne. Vyšiel von až keď bolo oblečenie suché a rýchlo sa začal obliekať.
„Kde máš jazvu?“ zamračila sa Ela.
„Čo si ma obzeráš?“ vyplazil na ňu jazyk, ale dievča už zaujímala jeho noha.
„Kde máš tú jazvu od satana?“ Eleonóra sa mohla prehrabávať aj pod kožou, ale žiadna jazva.
„Necháš ma obliecť si aj nohavice?“ spýtal sa mrzuto Energista, aj keď mu začínalo byť horúco z toho na čo dievča prichádza.
„Arthur čo si?“
„Človek.“
„Satan.“
„Nie.“
„Neklam!“ skríkla a rozbehla sa preč. Načo to tajiť? Chlapec zmizol a zjavil sa pred ňou aby ju chytil a nepustil. Ela naňho najprv civela, potom začala kričať a tĺcť ho rukami a vlastne všetkým čo okolo našla.
„Prestaň!“ zavrčal Arthur a schytil jej aj ruky tak aby nimi nemohla hýbať.
„Pusti ma!“ kričala a metala sa, ale Energista si zaumienil presný opak.
„Ela no tak...čo tak panikáriš? Neboj sa ma.“
„Satan! Diabol! Nechaj ma! Alebo ma už zabi!“
„Eleonóra prestaň lebo ti strelím dopekla! Nejdem ťa zabiť ani zožrať ani ti rozpárať brucho tak zavri ústa!“ zbliakol Arthur až naňho civela ako obarená. Ach jaj, vracia sa do ľudských čias, takto sa nerozčúlil odkedy ukončil svoj predošlý život.
„Ela, pochop že mi nikoho nezabíjame, veď aj ty si živá! A podľa vašich ľudských predstáv som mal dávno obhrýzať tvoje kosti.“ Povedal a prevrátil oči. Tieto ľudské žvásty.
„Nezabiješ ma?“
„Bože nie! My nezabíjame a Maria a ostatných nezaujíma ľudský život. Neboj sa nás.“
„Teba ľudský život zaujíma?“
„Noo, tak trochu. Ale keby si videla bežný deň pri Energistoch tak sa zblázniš!“ Arthur sa zhrozil z tej predstavy.
„Nevyzeráš že ich máš rád.“
„To som nepovedal. Je to akýsi druh rodiny a mám tam kamoša, ale inak je to nuda. A samá ‚šedá eminencia‘.“ Ela sa rozosmiala, „No, tam musí byť zábava. Už ma pusti.“
„Nebudeš behať po okolí ako pomätená a ziapať satan, čert, diabol?“
„Nie.“ Žmurkla naňho Ela ale Arthur ešte chvíľu váhal.
„Pusť ma inak ti dám pusu!“
„Z romantického hľadiska by som ti to dovolil ale z detského; fuj! Prac sa!“ zasmial sa Energista a pustil ju.
„Plánuješ si všímať moju očividnú náklonnosť?“ spýtala sa Ela a chlapec zbadal že okamžite oľutovala svoje slová. Arthur sa snažil tváriť vážne ale zlyhal. Tak len medzi smiechom poznamenal; „Porozmýšľam nad tým.“
„Ako to že nemáš jazvu?“ zmenila hneď tému.
„Vieme sa meniť na čokoľvek, ten bandita ma smrteľne zranil a keď som sa opäť zhmotnil, zabudol som na tú jazvu.“
„Na čokoľvek? Aj na zviera?“
„Zviera, rastlinu, bytosť, čokoľvek živé a vieš si to predstaviť.“ Usmial sa.
„Zmeň sa na niečo!“
„Mile rád.“ Povzdychol si Energista a zmenil sa na starú známu anjelsku podobu. Zrejme bolo naivné čakať od dievčaťa pokojnú reakciu.
„Och!-“
„Pokoj, takto vyzerám vždy. Len pred tebou som sa musel zmeniť.“
„Nášho kňaza by porazilo keby ťa videl.“ Poznamenala Lea a obaja sa rozosmiali.
„No, idem niečo uloviť, aby si nám neumrela od hladu.“ Uškrnul sa a o chvíľu už stál na štyroch labách a ňufákom pátral po zemi. Čoskoro zachytil stopu a rozbehol sa za nič netušiacim zvieraťom.
Eleonóra nazbierala nejaké drevo a s pomocou kameňov sa snažila zapáliť oheň. Lenže márne sa snažila čo i len o iskry, suchá tráva nechcela chytiť. Otočila sa a hľadala rovný konár a kus kôry. Keď sa však otočila, Arthurova tvár práve nabrala pôvodné črty. Chalan sa sústredil na zajaca v rukách, ale neodpustil si úškrn venovaný Ele.
„Tebe sa žije, zmeníš sa na vlka a máš čo jesť, zmeníš sa na niečo iné a máš oheň. Je niečo čo nedokážeš?“ zasmiala sa Eleonóra a aj Energista sa uškrnul, „Zrejme nič.“
Čoskoro si už pochutnávali na pečenom zajacovi.
„Nepôjdeme ďalej?“
„Pôjdeme, ale až zajtra. Veď sa nemáme kam ponáhľať, že?“

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu