Ty.
Stále ťa počujem a všade ťa vidím. A cítim. Vždy som ti hovoril, že nádherne voniaš. Nie parfémom, ale sebou. Tá najkrajšia vôňa, ktorú som dokázal vystopovať v dave ako koker. A ty si mi hovorila to isté. Túžila si ma nasávať a vpíjať sa do mňa tak isto ako som to k životu potreboval ja. Spala si vždy v mojom tričku, aby keď sme museli od seba, aby sme si ich vymenili. Aby sme sa cítili.... Potreboval som vedieť že si. Večer som zaspával s tebou pred očami a ráno si bola to prvé čo som videl. Bože, ten......
Pocit.
Život je o pocitoch. Vždy keď sa vrátim a spomínam, keď príde tá konkrétna spomienka, zaplaví ma ten pocit. Ten oceán emócií. Je to ako zlatá pre narkomana. Ako absint pre alkáča. Prvý šluk o piatej ráno. A potom vytriezvenie. Pocit krídel a vzápätí pád. Až na dno. Ako Ikaros. Len ja žijem. Len ty už nie.
Čas.
Hovorí sa, že čas všetko vylieči. Možno toho kto takú blbosť povedal. Otupil hrany, ale všetko zostáva tak čerstvé, ako ešte pred chvíľou stopy tvojich nechtov na mojom chrbte po milovaní. Ako spleť červených diaľnic. Bez odpočívadiel. Nedalo sa odpočívať od teba. Vedeli sme sa milovať celú noc. Niekedy som len vošiel do teba a zamotali sme sa a dlho....dlho sme boli ako jedno.
Telo.
Hanbila si sa za svoju krásu. Nechcela si, aby sa na teba dívali. Ľudia. Nepomohlo. Zízal každý. A každá. Preto sme chodili tam, kde nie sú ľudia. Ľudia nám ublížili. Hlavne tebe, nevedela si sa brániť. A ľudia nás spojili. Spojil nás ľudský chlad, krutosť, ktorú vedia len ľudia. Bezohľadnosť, závisť a debilita. Bola si môj ostrov v tých fekáloch. Smial som sa tým idiotom ktorí do mňa strielali tie jedovaté slová. Mal som protilátku, mal som teba. A zrazu....
Ticho.
Stratil som lásku, priateľa, ostrov, radosť, úsmev, cit, túžbu a sny. Stratil som seba. Jediné čo ma drží je klamstvo. Klamem seba. Píšem ti SMS na číslo, ktoré zostalo hluché. Ako nebo. A do toho hlucha ti rozprávam. A bojím sa. Mám.......
Strach.
Strach zaspať, strach sa zobudiť, strach byť bez teba. Mám strach chodiť na miesta kde sme chodili. A keď musím, tak utekám. Do snov a pocitov. A tie sú nebezpečné, lebo chcem ísť za tebou...
Skutočný príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
ikuto
6. 2.febuára 2016 00:00
musíš ísť ďalej
Napíš svoj komentár