Tak, ako blízku spomienku, zberám si pierko po pierku, snažím sa zlepiť myšlienku. Že tvoja hlávka na mojom ramienku, nôžka od stehna až ku členku, je moja a každú noc. Moc. Že ako princezná zo zámku, prežiješ so mnou rozprávku, dlhú, ako tvoj vlas na spánku. A ja ránko po ránku, pozberám z poľa pohánku, nasýtim s láskou Natálku a uvarím čaj. Pobozkám hladnú Kačenku, nakrájam zo špajze tlačenku, a podám ti prvú snežienku. Bol by to raj. Blog 6 0 0 1 1 Komentuj