Potrebujem kričať bolesťou...kričať a driapať nechtami steny, asfalt a svoj vlastný ksicht...Potrebujem revať a plakať, kričať a ziapať do neba, za tebou...Potrebujem sa pokrčiť do malej hovadiny a zahodiť sa do koša, tak veľmi som tu zbytočný. Pozerám sa okolo a vidím šťastných ľudí ako riešia nešťastné zbytočnosti. Hádajú sa, smejú... Ja sa nesmejem. Ja zatiaľ nič nechápem. Nič mi zatiaľ nedochádza. Ja tu zatiaľ zaberám miesto. Zbytočne dýcham tento vzduch. Zbytočne sa snažím rozprestrieť krídla, čo si mi dala. Sú preč. Ako si odišla ty, odišli s tebou.
Takže tu stojím, nechápem a mávam rukami...
Objavila si sa ako anjel na mieste, ktoré nie je pre anjelov. Dve psychické trosky. Stačil jeden pohľad. Jeden pohľad, ktorý zlepil sekundovým lepidlom naše oči. Tvoje nádherné a moje oči oslíka. Pohľad, ktorý odštartoval vesmírne preteky lásky. A šťastia. Niekto si práve svoje šťastie odstrelil z krku a my sme ako na povel bežali. Podávali sme si všetko, čo sa nám dostalo do rúk. Lásku, nádej, šťastie a krásu. A milión ďalších neužitočných vecí. Mali sme v paži pravidlá a prikázania. Prikazovali sme si sami... fest nádherné. Malý krásny kúsok sveta v tomto humusnom, skazenom, smradľavom a chorom svete.
Opuchnuté oči, plač, a poškrabaná platňa prečo. Aj keď poznám odpoveď. Strašný pocit viny, že som neurobil viac. Vždy sa dá urobiť viac....vždy sa kurva dá viac !!!
Nevládzem. Nevládzem plakať, nevládzem dýchať, nevládzem žiť. Vládzem sa len pýtať a každá otázka vypáli ďalšiu krvavú ranu do tela. Napriek tomu plačem, dýcham a žijem. Je to trest. Trest za čistotu, úprimnosť a naozajstnú lásku. Sám som ti stokrát opakoval, že hneď vedľa Lásky nekonečnej býva Starý Strach. A oproti Večná Bolesť. A celé vrchné poschodie obsadili Neutíchajúce Výčitky. A ja mám dvere uprostred.
Mal som teba a mal som všetko. Kecy? Preži, potom súď...Teraz mám len otázky, na ktoré mi už neodpovieš...nikto mi na ne neodpovie. Zostanú otvorené, ako tlama toho, čo ma po kúskoch žerie od rána do večera. A v noci najviac.
Odišla si potichučky a potajomky. Ako myšlienka. Ako dym. Nikto ti v tom nedokázal zabrániť, ani ja. Oklamala si ma a ja som ti uveril. Klamala si strašne nešikovne, preto som ti uveril... A teraz? Chcem trieskať hlavou o stenu, kým z nej nevytrieskam mozog, že to dovolil...
Chcem ti dať svoj život. Pre mňa nemá cenu. Bez teba pre mňa nič nemá cenu. Vedel som čo pre mňa znamenáš, ale teraz to cítim. Teraz cítim tú bezmocnosť a bolesť. Prázdno.
Zomrel som s tebou. Nemám chuť sa tu flákať, všade si ty, aj keď viem, že nie si. Nepredstaviteľný pocit, že nie si. Že sa ťa už nikdy nedotknem, že už nikdy neuvidím tvoj úsmev, že už nikdy neuvidím, ako si nevieš pokrájať mäso. Že už nikdy...
NIKDY.
Káčatko, odpusť, ja si odpustiť nedokážem...tak strašne ťa milujem a tak strašne to bolí...strašne to bolí. Svet sa zmenil. Zostala len čierna farba a plač. Inak nič. Posielam ti do nebíčka všetko, čo som nestihol tu. A jedno viem. Už nikdy nikomu nepoviem že milujem. Všetko milujem a všetka láska patrí tebe. Navždy. Milujem ťa a navždy budem...
Kam chodievajú zomrieť havrany?
Ako chcú svojimi krídlami slnku zabrániť, aby teplý lúč, bol zrazu fuč?
Našiel som pierko na zemi, hľadám ďalšie...
Ďalšie zo znamení?
"Nessun dorma! Nessun dorma!
Tu pure, o, Principessa,
nella tua fredda stanza,
guardi le stelle
che tremano d'amore
e di speranza."
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
dyawilld
6. 3.marca 2015 09:51
Silné a krásne...
2
Toto je prvé umelecké dielo,ktoré ma dokázalo rozplakať. Krásne.
4
To ma veľmi mrzí a viem že táto veta ti asi teraz moc nepomôže ale..všetko zlé je na niečo dobré..a tento článok je toho dôkazom.
5
Druhý blog čo som od teba prečítala...a druhýkrát plačem. Neviem si predstaviť čím prechádzaš. Musí to byť hrozné.
10
ze je mozno stale s tebou. minimalne v spomienkach, ale aj tie sa rataju, lebo su realne. ale verim, ze aj inak
Napíš svoj komentár