"Ty čo si o sebe myslíš, čo so sebou robíš?"
"Nechaj ma, nebav sa so mnou," snažím sa jej zbaviť.
"Nie, ty si úplne vadný, alebo čo? Ty si strašný debil Deny."
Vytrhnem sa jej a odkráčam. Obrátim som sa a viím ako sa na mňa pozerá a krúti hlavou.
Horko-ťažko som našiel kamarátov a povedal im čo sa stalo. Začína ma nadrapovať ako im to rozprávam, postavím sa a utekám na parkovisko kde som šlukoval. Grciam ako šteňa, na zem maľujem abstraktné umenie. Okolo kráča moja sesternica a pýta sa či som v pohode. Má ma v riti, na to som si už zvykol, a kráča ďalej.
Tak teda, nejako podobne sa cítim aj teraz. Všetko mi je, nič nevládzem. Sadol som si napísať niečo krásne, ale akosi ma opúšťa múza, tak sem len hádžem čo ma napadá.
Išiel by som niekam, kde môže byť človek nahý, vy nie? Často sa mi stáva ako si predstavujem ľudí okolo seba, ako kráčajú po ulici nahí, alebo ako by to prijali, keby som ja začal chodiť nahý (nie som úchyl) a tak podobne. Ľudia si zbytočne všetko komplikujú. Oblečenie všetko komplikuje a iba brzdí, móda brzdí.
Hej, je to celé len skaza a horšie ako mor.
Žili ste niekedy s vedomím že vás nenávidia a že sa za to nenávidíte aj vy sami? Je to peklo. Jeden priateľ mi raz povedal, že najprv musím odpustiť samému sebe, potom odpustiť ostatným a nakoniec odpustia aj mne. Kravina, sebe nikdy neodpustím. Iným odpúšťať nemám čo, lebo ich prístup som si spôsobil sám.
Mimochodom, dnes som sa stretol s predsudkami. Každý deň sa s nimi stretávam, ale tie z dneška sú najčerstvejšie a najviac si ich pamätám, teda tú situáciu.
V meste máme jedného bezdomovca-feťáka, ktorý je vlastne strašný pohoďák, len trocha smoliar. Raz som ho dokonca ja sám udrel, no to sme nepatrí. Ospravedlnil som sa mu, to je hlavné, nie? Tak teda sedel som v kaderníctve a on sa znenazdajky zjavil predo dvermi s úsmevom a nazeral dnu. Kaderníčka o ňom hneď spustila: "Jáj, zas je tu tento. Minule sa obzeral v odraze skiel vo dverách. Čo ak sem vbehne a jednu mi uvalí, čo ak ma znásilní? Pošli ho preč, pošli ho preč!"
"No tak, on je neškodný," obhajoval som ho, "On nikdy nikomu neublížil. Za to, že si sem tam potiahne z toluénu, že keď je sfetovaný robí na hlavnej plnej ľudí robí kliky, musí byť zlý a nebezpečný? Myslím že on si už odniesol svoje, že jeho už nie jeden korunovaný kokot zmlátil do krvi a že každý druhý človek z mesta ho aspoň raz vysmial. Ako sa musí cítiť?" Odpovedal som niečo v tom zmysle, myslím. Ale s istotou poviem, že som ho fakt obhajoval, lebo ja ho mám rád, vážim si ho. Raz som mu dokonca daroval víno čo som si kúpil. Bol rád, usmial sa a poďakoval. Tak ma trocha nasralo ako ho začala urážať. Navyše myslím že toho má viac za sebou ako ona, je umenie prežiť na ulici, najmä v tejto dobe.
Som náchylný k samovraždám. 2x som sa podrezal. Niekedy mám chuť len tak sa hodiť z mosta, ale potom si uvedomím že sa bojím výšok, tak ma to hneď prejde. Alebo som rozmýšľal už aj nad utopením sa, ale nechcem umierať pomaly. Tak som nakoniec skončil živý. Ale inak si myslím, že som celkom dobrý človek, rád čítam, ešte radšej píšem. Milujem lásku, milujem svoju priateľku, milujem svojho psa a milujem víno a milujem cigarety a milujem dobrú hudbu a milujem poéziu a milujem milovať. Som melancholik, trocha erotoman a som prehnane úprimný a trpím určitým druhom mentálneho masochizmu a mám aj stredne silnú depresiu, na čo mám aj papier. Som totálny magor a prasa, nenavidím keď do mňa niekto pičuje, alebo keď nemám pravdu. Ale viem si ju priznať na druhú stranu, tak bacha na to.
Ó, topiace sa sviece
zasvieťte mojim očiam
na cestu, na nekonečné
rieky sĺz, vyronených
pre mňa...
Končím s profilovaím samého seba, teraz píšem to čo ma napadne a nechcem pôsobiť ako egocentrik. Teda začnem o niečom inom.
Charles Bukowski nenávidel ľudí, pre Kerouaca boli ľudia tí, ktorí sú šialení, pre ktorých je život a vychutnávanie si ho plnými dúškami a protest proti všetkému prioritou, Ginsberg miloval kokoty a Burroughs si rád pichal ihlu pod kožu a rád strieľal do svojej ženy. Shakespeare miloval chľast a černošky (podľa mňa aj černochov), Mailer zas smutné životné príbehy obyčajných ľudí, Dostojevskij miloval gambling a Prévert zas rannú kávu o pol jednej poobede v kaviarni Meride.
A teraz mi vysvetlite, prečo, aj keď vedia že to je dokonalé čítanie, ľudia odsudzujú mnoho autorov, píšúcich podobnými štýlmi a o podobných veciach ako spomenutí páni? Prečo čím ďalej, tým menej ľudí číta a prečo sú knihy tak kurevsky drahé? Ľudia, speje to tu do záhuby. Kvalitní literáti vymreli a my musíme čítať rôznych sezónnych románopiscov, ktorých knihy zažiaria len na chvíľu a potom hneď padnú do zabudnutia. Vymiera láska, kvalitné čítanie, kvalitná hudba a aj kvalitné filmy. Našťastie porno sa pokaziť nedá, či hej? Neviem, teraz už dojebú všetko. AMEN
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár