"Ty sa smrti nebojíš?" Pýta sa ho zdravý priateľ Peter, ktorý cigaretu do huby ešte ani raz nevložil za celých tridsať rokov čo kráča po tejto planéte.
"Z pochopiteľných dôvodov nie, veď už vyhrala." Odpovedal mu Amaxeus, ktorého tuhý korienok siaha až k dávnym predkom z ďalekého Jeruzalemu, blízkych priateľov, teraz už zosnulého Krista.
Rod, ktorého zážitky a skúsenosti plávajú v kanálikoch jeho tela, v žilách sa na rieke Krv plavia v malých loďkách, veľkosť všetkých Lonridov vyvrcholila v našom hrdinovi, ktorý, chudák, nestihol predať všetky poznatky svojmu synovi, nenarodenému synovi, lebo jeho družka, Eugenia, potratila v treťom mesiaci tehotenstva.
Chúďa, družku nášho hrdinu, Eugeniu, táto skutočnosť zlomila. Pomiatla sa a prestala si holiť nohy. Amaxeus bol na nohy háklivý, samozrejme myslíme nohy ženské a tak z ich vzťahu vycúval ako správny potomok rodu Lonrido, lebo nebolo Lonrida, ktorý by nevedel nechať ženu so špatnými nohami.
Amaxeus mal milenku, tá si nohy holila, no ona zas otehotnieť nemohla. Telo mala nádherné, dušu tiež a Amaxeovi bola schopná zniesť aj to modré z neba, ktoré mu videla na očiach. Len, bohužiaľ, jej lono bolo tak zničené rôznymi chorobami (v minulosti sa zamestnávala ako kurva), že len boží zázrak by ju dokázal oplodniť, oplodniť tak, aby narodené dieťa bolo zdravé. Je pravdou, že Lonridovský rod vo svojich nohaviciac nosí akýsi zázrak, ale predsa, s náboženstvom to nič nemá.
Z týchto dôvodov náš umierajúci Lonrido nemá syna ani dcéru, v ktorých žilách by mohli prúdiť lodičky Lonridovských kvalít. No Amaxeus je na nešťastie zvyknutý, preto, aj keď smrť vyhrala, jeho duch ostáva nezlomený, zázrak pravidelne využívaný (veď kým tu je, nech to za to stojí) a tabatierka stále plná. Majetok ktorý nahromadil drobnými krádežami mu do smrti bude tak akurát stačiť.
Možno jeho nešťastie je tejto dobe príznačné, ale jeho úsmev určite nie. Keď sa, milý čitateľ, pozriem na tvoju tvár, na svoju tvár v zrkadle, vidím mračná - tie šedé mračná pred búrkou, ktorá čo chvíľa vypukne v mojich očiach a utopí naše líca.
Ale keď sa pozriem na Amaxeovu tvár, nevidím iné, len úsmev a radosť. Radosť zo samého seba, z človeka, ktorého JA sa zmierilo s nešťastím nás všetkých.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár