Azda ja, čo šťastia mám až toľko, že ho mám na rozdávanie, smútok privítam s otvorenou náručou.
Cez pootvorené dvierka jednej z kaviarničiek bolo minulý mesiac vidieť nádhernú mamičku, ako v kočíku tlačí svoje mláďa a lúči sa s manželom. To, že to bol manžel, spoznal som kvôli letmému bozku aký mu mamička uštedrila. Akýsi "bozk zo zvyku". Manžel odišiel, ona si sadla na lavičku a pomaly posúvala kočík vpred a vzad. Po asi desiatich minútach k nej pribehol mladík, ten bol zas milenec. O dobrých desať rokov mladší od nej. On jej naopak daroval bozk tak vášnivý, že azda len jesenný chlad zabránil lavičke vzbĺknuť. Myslím, že mladý mal aj trochu blúdivé ruky, lebo detský kočárik sa pohyboval stále rýchlejšie a rýchlejšie. Krása v tom ich hriechu bola tak jasná a žiarivá, až jej nik nechcel uveriť a tak si ich nik nevšímal. Azda len ja a ja som sa usmieval. Manželovi som nezávidel, no jej som to prial. Bola nádherná a pri milencovi o trochu mladšia, jasnejšia. Zamrzelo ma len to decko, malý zasran, ktorého srdiečko určite nebilo ešte ani celý rok a už vyrastá v rodine, ktorá nie je tak celkom čistá.
Akýsi človek, bezohľadné teľa, zavrel dvere, lebo mu vraj ťahalo na driek a to divadlo plné milencov a mamičiek a manželov a detí pre mňa skončilo skoro tak rýchlo, ako začalo. No myslel som na to, kam si ju, ako správny džentlmen odvlečie a spácha na nej akt lásky, možno taký, akým sa podarilo počať to decko. A možno ho, naopak, kamsi odvlečie mamička. Dnes sa to všetko nejak otáča, tak by ma neprekvapilo, keby bol dámou mladík a džentlmenom mamička.
Kedysi bolo moderné ukrývať členky a orgiám sa venovať skryto, dnes sa odhaľujú pomaly všetky časti tela a orgie sa dejú na námestiach a baroch. Ja sám sa im niekedy rád odovzdám. Je to praktické. No aktérovi sú orgie vždy príjemnejšie, než divákovi. Závidím však žene, kedysi vznešenému stvoreniu, ktoré zmužnelo a chová sa ako by som sa mal chovať ja a ja naopak plačem, ako by mala plakať ona. Som moderný.
Môj čaj vychladol a úvahy čo sa mi sypali z rukáva mi ho trochu osolili a tak pijem slaný čaj. No chutí mi, slaný čaj som ešte nepil. Aj keď chuť to bola zaujímavá, môj žalúdok s touto kombináciou nesúhlasil a tak som sa pobral na toaletu. Vydávil som, ako malé mača, zafarbenú zázvorovú vodu, opláchol si ústa, pri pokladni vyplatil a skôr než sa na túto spúšť prišlo, opustil moju malú kaviarničku so zavretými dverami a teľaťom, ktorému ťahalo na driek.
Opätky mojich topánok značky klondajk klepali po zámkovej dlažbe, ktorou námestie krásne vyzdobili ľudia mne neznámi. Kde-tu ležal špak, tam sa pásol holub, tam v koši zas bezdomovec a mladé krásne dievča, najskôr asi študentka, krokmi ktoré pripomínali skôr tanec, preletelo ako letný vánok pomedzi tú krásnu špinu miest. Sledoval som ju, no neslintal. Žasol nad ľahkosťou jej krokov a spokojným úsmevom v jej tvári. Dotknúť sa jej, to by som nikdy nedokázal, no vyzliecť ju očami, to áno. Mala pehy, dlhé a ryšavé vlasy, zelené oči a postavu štíhlu ako mladá srnka. Bola stelesnením mojich snov.
Zavrel som oči a prv vyzliekol kabát. Pod ním sa ukrývali kvietkované šaty a červené punčocháče. Vyzliekol som šaty a pod nimi sa ukrýval perlový náhrdelník a podprsenka telovej farby. Vyzliekol som punčocháče a pod nimi sa ukrývali najkrajšie nohy, aké kedy Boh stvoril, aké som kedy videl a aké neexistujú ani v rozprávkach a samozrejme, nohavičky, taktiež s kvietkami. Nemala tangá, podľa mňa chcela pôsobiť cudne. Nakoniec, rozopol som jej náhrdelník, lebo milujem nahé telo, ktoré nie je pokryté ničím, jedine mojím pohľadom. Vyzliekol podprsenku, odhalil nádherné prsia, presne do dlane, nie veľmi ostré. Nakoniec vyzliekol nohavičky a tam bolo to, čo sa opisovať nepatrí.
Zaľúbil som sa, no hneď radšej otvoril oči. Moja ryšavá kráska predo mnou kráčala ďalej ladnou chôdzou, oblečená a záhadná, krásna, no nedotknuteľná. Spolu s realitou som však prestal myslieť na jej nahé telo a zamyslel sa nad tým, kam si pôjdem dať pivo a zapiť svoje šťastie v nešťastí. Mať ju za ženu, určite by som skončil ako ten manžel, lebo keď som si ju ja predstavil nahú, určite ju tak vidia mnohí a ona to určite vie, lebo pokorný a skromný človek, netancuje ked kráča, ale za život vďačí pohľadom na každého človeka ktorého stretne.
Otvoril som dvere malej pivárne a stratil sa vo vrave svojich priateľov, ktorým som porozprával o svojej víle. Samozrejme, niektoré veci som prifarbil, aby mi závideli a ja bol na seba o trochu viac hrdý, že aspoň pred nimi nebudem zbabelcom.
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mayo911
2. 12.decembra 2014 13:04
dokonalé.
Napíš svoj komentár