Dobrých chlapov je málo. Dobrých priateľov ešte menej a väčšina z nich už aj tak sedí doma a miluje sa so svojimi ženami, alebo sa učí so svojimi deťmi. Len pár z nich si urobilo čas a sadli si na vychladenú dvanástku do Orla.
"Boha, dnes ma v robote tak nasrali" - hovoril jeden z nich svojmu prísediacemu - "tak oni mi povedali, že budúci týždeň mám voľno, lebo neprišla nijaká zákazka. To by ma zaujímalo, ktorý kokot mi preplatí to sedenie na zadku, kým mi decko bude obžierať kvety v obývačke."
Len riešia bežné životné situácie, ktoré sú aj tak bezvýchodiskové, no človeku sa uľaví, ak sa je komu zdôveriť. Tváre jeho kamarátov jasne hovoria, že ich to nezaujíma, no to ignoruje. Všetci tie tváre ignorujeme.
Odsávanie tu nie je, rovnako ako klíma - veď kto ju potrebuje v dobrej krčme. Totiž dobrá krčma je tá, kde sú dobrí ľudia a dobré pivo. A keď je to pivo naozaj dobré, svet sa po čase stane dobrým tiež a zbytočnosti ako klíma vám chýbať prestanú.
"Dnešný chlapec ide do obchodu a kúpi si chleba. Nerieši, či mu to chleba chutí, alebo nie. No chlapci za mojich čias, ja za mojich čias, keď sme zasiali božie, zožali ho, mleli múku a piekli z neho chleba, tak sme na ňom pôžitkárčili, tak nám chutilo, že si to dnešní šraci nedokážu ani predstaviť. Ak bolo aj hnusné, spečené, bolo tým najlepším, aké sme kedy jedli. Nič ti nechutí tak, sko to čo si spravíš sám." - toto mi povedal ujo Vlado, neznámy, teraz už známy tulák z Brezna, ktorý býva neďaleko môjho mesta, na Ábelovej. Vyrastal na dedine, pri poliach, ktoré patrili generáciám jeho rodiny. Dal som mu cigaretu a on mi poďakoval. Keď som sa ním lúčil, podal mi ruku a povedal, že mu bolo cťou, spoznať ma. Obyčajný človek, "človek milión" a mňa to potešilo viac, ako keď by mi to povedal nejaký zasran bez úprimného úsmevu a pokory.
Milujem ľudí, ktorí hovoria viac ako ja, ktorí hovoria vtedy, keď toho vedia viac ako ja a nie len vtedy, keď hovoriť musia. Veď ticho je krásne, aj samota. No ak sa je ku komu vrátiť, tomu sa nič nevyrovná.
Zlatý mok som dopil, cigareta zhasla. Porúčam sa, drahý čitateľ, odchádzam domov. Čaká ma tam mamka, najlepšia na svete a tá jediná, ku ktorej sa budem môcť vždy vrátiť. Či tu, či na druhom svete.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár