Pravdy na oknách, trochu zarosených oknách, ale stále dosť priezračných; vidíš čo sa za nimi deje. Okolie sa zmenilo, šach mat v mojom živote a môj kráľ stále hrdo stojí, aj keď už bez kráľovnej. Spomínam na nahé telo, bože či bolo krásne, na tmavé uličky, v ktorých som ťa miloval. Hovoril som ti o Dostojevského Zločine a treste, vysvetľoval, prečo som sa podrezal a ty si neplakala, len sa na mňa nenávistne pozerala.
Vtedy to prišlo, pochopil som, ako je láska závislá na nenávisti. Spoznal som Marsky, môj psík umieral.
Teraz si sama, pred dažďom sa skrývaš pod deravú strechu a oheň v krbe už dávno zhasol. Vnútri je zima a ty sa musíš cítiť ako doma. Môj pes stále žije a fľaša vína ešte nie je prázdna. Vo vrecku mám ďalšiu krabičku marsiek, som len jeden z mnoha, ktorý ťa opúšťa.
Chýbajú mi tvoje oči, boli krásne, ale teraz ich už nevidím, tak žijem so svojím odrazom v zrkadle a na ňom je napísané rúžom "zomri". A ja som zomrel. Vstať z mŕtvych je ľahšie než sa zdá, môj pes ti o tom povie svoje. Na dvore má vykopaný hrob a z diaľky ho obchádza.
Včera som plakal, nie nahlas, nie so slzami. Len som zvnútra hnil, ale to je v poriadku. Dnes si nalejem čistého vína za pár eur, viac nemám. Neotravuj ma.
Klas, požrali ho kobylky, jedna, veľká ako moja päsť ktorou som ťa chcel udrieť, no nikdy to nedokázal. Nie som taký. Našiel som si náhradu, taký som. Kaluž krvi vyschla, rovnako ako jeho semeno na tvojom bruchu. Môj smútok zmizol spolu s tvojím úsmevom, keď som to zistil.
Milujem lásku a slovo "navždy". Milujem úvodzovky a zápach, keď mi prdneš po dnos a povieš že to je z lásky. Hej, už dávno viem, že tvoja láska smrdí.
No, drahá, môj pes žije a ja mám svoje marsky.
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
outsider
13. 2.febuára 2015 18:42
skoro tak dobré ako blogy od @vlastimilplavucha
Napíš svoj komentár