Hodnota klesá, cena stúpa a rodina už nie je len vecou rodiny. Pôžitok nad pôžitok, frajer ťa podvedie s tvojou sesternicou, úsmev na tvári dáš radšej svojmu malému psovi, ktorý je skôr metla než živočích, alebo si radsej kúpiš mačku a nazveš ju po mene postavy z tvojho obľúbeného filmu. Opiješ sa s priateľmi za peniaze, ktoré tvoj otec ťažko zarába, v naivnej predstave, že sa zmeníš. Rodičia to nikdy nevzdajú, matky to nikdy nevzdajú. Teda až na tie blonďavé, čo sú pre ne nechty dôležitejšie než aspoň suchý rožok do huby pre svoje decko, ktoré sa hrá so svojimi priateľmi, futbalistami, čo futbal milujú nie kvôli výsledkom, ale kvôli potrebe, niekam patriť. Aj keď vlastne nikam.

Veriaci čo kážu o mieri, za ten mier aj bojujú, veď čo tam po jednom národe, dvoch, troch, piatich. Krv sa mení na ropu, ropa neokysličuje mozgy a mozgy sú tupé. Walking dead je o trochu bližšie skutočnosti a ja sa na to už pripravujem hrou State of decay. Emócie sú vedľajšie, lebo voda ktorú pijem má divný zápach. Nejak jej neverím, tak sa radšej napijem nejakej pálenky, alebo vína, alebo tým spomínanú vodu zriedim. Možno to zareaguje, možno to spení a ja to jemne, ako správny slovák, exnem a ani ma nenadrapne. Len po tom šiestom hodím šabľu niekde pod stôl, prípadne do vrecka kamarátovej vetrovky.

Hej, alebo si vrazím tupý nôž do zápästia, ľahnem do horúcej vody a budem sa tešiť na spánok. Ale počkaj, toto tu už bolo, musím prísť na niečo nové. Hej, zmením svet. Ale prv si dám nejaké to brko, pomilujem nejakú zelenookú ryšavú krásku a odovzdám sa láske. Potom, keď ma zas podvedie, veď prečo nie, spálim všetky fotky, tie virtuálne vymažem a začnem si vytvárať nové sny. Možno raz za čas zaspím, možno niečo napíšem a potom to príde. Tvorivá kríza. Happiness everywhere a ty nevieš čo so sebou. Tak reku zas sa opijem a budem ti hovoriť o tom, ako zajtra zmením svet. Zajtra si to pamätám, ale ten geniálny nápad ostal asi u mňa na byte v tej fľaši, ktorá s ním prišla. Ou, počkaj, kde si, tento byt nepoznáš. Čo za krásku to vedľa mňa leží a prečo neviem sedieť? Prečo má tá kráska penis a kde je moje vreckové na týždeň? Spomínam si. Večer mi to stvorenie hovorilo, že ohryzok má každý, aj ženy. Ja som jej/mu uveril. Alebo som chcel uveriť, už neviem. Nuž stalo sa, neodstane sa. Idem sa aspoň vysrať s nádejou že to pôjde, no nie. Som zapečený, alebo zaštopľovaný niečím o čom vedieť nechcem a tak s kilovým sudom pod ceckami, obliekam si slipy, bodkované ponožky, tričko s tigrom (preto som bol vyzývavý) a moje úzke nohavice (preto som bol vyzývavý pre mužov). Potichu odchádzam, otváram dvere, dvere zaškrípu a ja si v duchu poviem to slastné "ááá kurva", rýchlo ich za sebou zabuchnem, utekám po schodoch a zlomím si členok. Stará pani, pred ktorej dvere som sa v bolestiach vyrútil ich otvorí, pozrie na mňa, pokrúti hlavou a zas ich zavrie. Ďakujem madam.

Vyteperil som sa na ulicu, zavolal záchranku a oni ozaj prišli. Už o hodinu tu boli a vzorne sa o mňa starali.
"Zas mladý ožran, už mi lezú na nervy."
"Hej, tento je ešte aj buzerant. V tomto dome býva Paľko, dve takéto obete sme od neho už odvážali."
"Takže v tom nie som sám?" Spýtam sa doktora a ošetrovateľky.
"Nie, neboj sa."
A ja sa nebojím, nie je čoho. V nemocnici sú už milí, členok mi s láskou napravia, dajú naň dlahu a grátis spravia klistír. Dobre to padne, takto na ráno. Zavolal som si taxík, ten ma od Rooseveltky odviezol len za štyri eurá priamo pred vchod. Bez pomoci to zvládnem pred dvere a vtedy si uvedomím, že aha, veď my máme aj výťah. Nevadí.

Kým sa osprchujem a dostanem do postele, sú štyri hodiny. Čas spať, veď prečo nie, keď minulá noc bola taká akčná. Pred tým než ma pohltí ríša snov, zisťujem ešte jeden prelomový fakt, ktorý od základov zmení môj život. Neviem síce, čo Paľko porobil s mojím zadkom (aj keď to tuším), hlavné však je, že som dnes ešte nemal zlatú žilu.

Dobrú chuť.

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
igorv  6. 2. 2015 14:11
Tipujem, že ten zemiak tam...
 fotka
deny1993  6. 2. 2015 14:15
@igorV nazov som dal len tak random
Napíš svoj komentár