peklo je lžou zbabelých.
Pod mostom aj na ňom,
keď príde víchor,
odveje ma do dier,
kam zaliezlo moje nebo.
Pri fľaši vína a balíku cigariet,
spomínam s nimi,
dávnymi priateľmi,
na mosty dávno spálené.
Nebojím sa pekla,
aj keď v niektorých
očiach žne plameň
a zo ženských úst sála teplo,
nebojím sa,
vítam svoje peklo.
Nahé peklo
ukryté pod šatami z ľahkých látok,
peklo medzi nami,
v politikoch na plagátoch
a na ulici s priateľmi,
čo vrazia dýku do chrbta
a ja sa usmejem
a ja im podám ruku.
Nebojím sa pekla,
veď v úsmeve drieme Diabol,
v úsmeve čo ti tak veľa hovorí.
A hor!
Ladným pohybom,
jedine ty to vieš.
Medzi chlapmi,
s láskou zo záchodov
(nepredaj sa lacno)
a vernou láskou,
obdaruj frajerov.
Neboj sa pekla,
neboj sa ho so mnou.
Sprav mi ho zo života,
buď mojou múzou.
Víno mi dochádza,
no cigariet mám ešte dosť
a tak ťa prosím,
ublíž mi pre radosť.
Daj mi ruku,
nech sa mi parí z údov,
zhorím žiadostivo
zhorím temnou túžbou
zabiť málo čo z dobra ostalo,
napísať báseň
a byť sám sebe príkladom.
Nebojím sa pekla,
poznáš ho len z rozprávok,
a medzi ľuďmi viac niet,
všetko v chrbticiach ostalo.
Neboj sa ho so mnou
a odlož vážny úsmev,
kúp mi fľašu vína
a ďalšiu nádej nalej...
Prach a hnus
v úsmeve a podaní ruky,
človek čo ťa nepozná
a priateľstvo sľúbi.
Nebojím sa pekla,
ja sám som ním...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár