za roztrhané šaty,
že cez prechod
chodím so zavretými očami.
Odpusť,
že vtipkujem vážne
a keď milujem,
tak sa potím.
Odpusť
ak milujem dlhé nohy
a vínny úsmev
plný viny.
Som človek,
tiež hádžem kameňom,
no len
do jazera bez rýb.
V tichu
v skorom ráne,
zaspávam plný vášne
so samotou
pri tebe.
Odpusť,
že nenávidím
a prajem smrť,
keď milovať je krajšie.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár